MMF vyzval Srbsko, aby v roku 2010 znížilo rozpočtový schodok

Belehrad 26. septembra (TASR) - Medzinárodný menový fond (MMF) vyzval Srbsko, aby na budúci rok znížilo rozpočtový schodok na 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tým by obmedzilo svoju "fiškálnu zraniteľnosť".

Vzhľadom na predpokladané mierne oživenie ekonomiky od roku 2010 by návrh rozpočtu so schodkom na úrovni 3,5 % predstavoval správnu rovnováhu medzi bojom s pretrvávajúcou slabosťou ekonomiky a zabezpečením dôvery, že vláda rieši veľké nerovnovážnosti ohrozujúce hospodárstvo krajiny, tvrdí zástupca MMF v Srbsku Bogdan Lissovolik.

MMF dovolil v rámci dohody o záchrannom úvere Srbsku, aby zvýšilo v tomto roku plánovaný rozpočtový schodok z 3 % na 4,5 % HDP. Vláda, ktorá nechce zvyšovať dane, plánuje obmedzenie verejnej správy a zníženie výdavkov.

Recesia globálnej ekonomiky spôsobila, že väčšina vlád v strednej a východnej Európe má problémy s rozpočtovými deficitmi, keďže ich ekonomiky klesajú, čo znižuje daňové príjmy. Rumunsko, Maďarsko a Lotyšsko, ktoré museli požiadať o medzinárodnú pomoc, znížili výdavky. Dokonca aj krajiny, ktoré nepotrebovali zahraničnú pomoc, ako Česká republika, Estónsko a Litva, sprísňujú svoju fiškálnu politiku.

MMF odložil rozhodnutie o poskytnutí druhej tranži úveru Srbsku, ktorá môže dosiahnuť až 1 miliardu USD (681,66 milióna eur), do októbra, kedy bude rokovať s vládou o tom, ako chce udržať pod kontrolou rozpočtový schodok.

Na konci júna predstavoval rozpočtový deficit 1,5 % HDP. Ministerka financií Diana Dragutinovičová uviedla, že na konci roka počíta so schodkom na úrovni 4,5 % HDP, pričom v budúcom roku sa môže vyšplhať až na 5 % HDP.

Srbsko si požičiava predovšetkým v zahraničnej mene, čo zvyšuje riziká a problémy pri financovaní deficitov, tvrdí Lissovolik. Vláda tiež uviedla, že na pokrytie schodku sa bude snažiť získať úvery od Svetovej banky (SB), Európskej únie (EÚ) a využiť úvery komerčných bánk, ako je Piraeus Bank a Alpha Bank.

"Aby sa Srbsko vyhlo prudkému nárastu verejného dlhu, potrebuje relatívne nízke deficity a lacné financovanie," tvrdí Lissovolik. "Prílišná fiškálna expanzia by bola kontraproduktívna, keďže by otriasla dôverou vo fiškálnu udržateľnosť a znepokojila by finančné trhy."