V stredu o vyššom rodičovskom príspevku
Pridajte názor29. 9. 2009 - Ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová by mala na rokovanie vlády predložiť aj návrh novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, návrh novely Zákonníka práce, či návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní
Vláda by sa mala v stredu zaoberať návrhom nového zákona o rodičovskom príspevku. Rodičovský príspevok pre rodičov, ktorí sa rozhodli pre osobnú starostlivosť o dieťa, stratili svoj pracovný príjem a spĺňajú podmienky nároku na materské, by sa mal od začiatku budúceho roka zvýšiť do dvoch rokov veku dieťaťa zo súčasných 164,22 eura na 256 eur. Po dvoch rokoch veku dieťaťa do jeho troch rokov by táto dávka mala klesnúť na 164,22 eura. Rodičia, ktorí boli pred narodením dieťaťa nezamestnaní, resp. pracovali len krátkodobo, dočasne a nesplnili podmienky nároku na materské, by mali od januára budúceho roka rodičovský príspevok poberať naďalej v súčasnej výške 164,22 eura so zachovaním jeho valorizácie v závislosti od zmeny životného minima.
Ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová by mala na rokovanie vlády predložiť aj návrh novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení. Po poklese poplatkov v druhom dôchodkovom pilieri by sa mali od začiatku budúceho roka postupne znižovať aj poplatky pre klientov, ktorí si na dôchodok sporia vo fondoch spravovaných doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Maximálny možný poplatok za správu fondu v tzv. treťom penzijnom pilieri, ktorý v súčasnosti môže za rok dosiahnuť 3 % z ročnej čistej hodnoty majetku vo fonde, by sa mal počas nasledujúcich desiatich rokov postupne znížiť na mesačných 0,165 % z čistej hodnoty majetku v príspevkovom fonde a na mesačných 0,083 % z čistej hodnoty majetku vo výplatnom dôchodkovom fonde. Ministerstvo práce a sociálnych vecí, podobne ako v druhom pilieri, navrhuje aj zaviesť poplatok za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde. Navrhovanou novelou zákona sa tiež majú zliberalizovať prestupy medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami.
Zmeny by od budúceho roka mali nastať aj v kolektívnom vyjednávaní. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhuje rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie a nielen na označených jednotlivých zamestnávateľov v rámci odvetvia. "Samozrejme, za predpokladu, že sú splnené zákonom ustanovené podmienky," uvádza ministerstvo k návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní. Extenzie kolektívnych zmlúv by sa mali zmeniť tak, aby kolektívna zmluva vyššieho stupňa bola záväzná pre všetkých zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom odvetvia, akým je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Cieľom novej právnej úpravy je pritom podľa rezortu zvýšiť počet zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami, keďže po roku 2004 pokrytie kolektívnymi zmluvami výrazne kleslo.
Kabinet by mal prerokovať aj návrh novely Zákonníka práce. Návrh novely pracovného kódexu reaguje na upozornenie Európskej komisie na to, že Slovensko do svojho právneho poriadku nesprávne prevzalo európsku smernicu o práci na kratší pracovný čas, smernicu o práci na dobu určitú a smernicu o dočasnej agentúrnej práci. Účelom týchto smerníc je zabezpečiť odstránenie diskriminácie zamestnancov na kratší pracovný čas, pracovný čas dohodnutý na určitú dobu a pri dočasnej agentúrnej práci. Niektoré výnimky v súčasnom Zákonníku práce, ktoré umožňujú ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky, nie sú podľa Európskej komisie v súlade s európskou smernicou o práci na dobu určitú. Ide o prípady predĺženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú, pri ktorých nie sú splnené vymedzené dôvody, akými sú zastupovanie zamestnanca, potreba podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas, či vykonávanie sezónnych prác. Vláda akceptovala požiadavku zamestnávateľov, aby od marca budúceho roka bolo možné pracovný pomer na určitý čas dohodnúť najdlhšie na dva roky s tým, že v rámci dvoch rokov možno takýto pracovný pomer predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Piatym legislatívnym návrhom z rezortu práce a sociálnych vecí, ktorým sa má v stredu zaoberať vláda, je návrh novely zákona o sociálnych službách. Novela by mala od začiatku budúceho roka upresniť poskytovanie a zabezpečenie sociálnej služby pre klienta zo strany samosprávnych orgánov tak, aby sa vytvorili lepšie podmienky na zabezpečenie práva klienta na výber sociálnej služby a jej poskytovateľa. Upravuje sa tiež mechanizmus uhrádzania ekonomicky oprávnených nákladov verejnými poskytovateľmi pri zabezpečení sociálnej služby. Predloženým návrhom novely by sa mala znížiť administratívna a finančná záťaž lekárskej posudkovej činnosti. Ministerstvo chce tiež posunúť účinnosť niektorých úloh poskytovateľov sociálnych služieb a samosprávnych orgánov „v záujme vytvorenia dostatočného časového priestoru pre ich zabezpečenie, vrátane vytvorenia personálnych predpokladov a finančného krytia“.
Ministri by mali prerokovať aj projekt zlúčenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne. Minister zdravotníctva Richard Raši žiada pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) podporu vo výške 65,1 mil. eur. "Minister zdravotníctva, ako akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne, žiada o podporu vo forme zvýšenia základného imania poisťovne vo výške 65,1 mil. eur," uvádza sa v materiáli. Tento krok by mal pritom zabezpečiť elimináciu dopadov finančnej krízy, ako aj zachovanie financovania zdravotnej starostlivosti na súčasnej úrovni. Spojenie oboch poisťovní do nástupníckej Všeobecnej zdravotnej poisťovne by sa malo zrealizovať formou zlúčenia, a to k 1. januáru budúceho roka. Ukončenie konsolidácie je naplánované na záver roka 2011. Jediným akcionárom nástupníckej poisťovne bude podľa projektu Slovenská republika, jej akcionárske práva bude vykonávať ministerstvo zdravotníctva.
Minister financií Ján Počiatek má ostatných členov vlády oboznámiť so zavedením nového úverového produktu pre mladých manželov so štátnou podporou. Zvýhodnené produkty pre mladomanželov by mali byť realitou od apríla budúceho roka. Pôvodne sa počítalo s termínom zavedenia produktu od začiatku roka 2010. Ministerstvo financií navrhuje zaviesť štátnu podporu prostredníctvom bonifikácie úrokovej sadzby z úveru, ktorá by mala dosiahnuť 4,5 %. Tri percentá z celkovej podpory manželom by mal prefinancovať štát, pričom komerčné banky by podľa návrhu boli povinné znížiť sadzbu v prípade poskytnutia úveru o ďalších 1,5 %. Navrhuje sa, že tento zvýhodnený produkt pre mladých manželov sa bude vzťahovať na zmluvy o úvere uzatvorené od 1. apríla 2010. Úverový produkt bude určený pre mladých manželov vo veku do 35 rokov s nižšími a priemernými príjmami, teda ktorých spoločný hrubý príjem nepresiahne 2,6-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Súčasťou rokovania vlády má byť aj program poskytovania podpory občanom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy. V materiáli sú zadefinované jednotlivé legislatívne zmeny, ktoré je potrebné pre naštartovanie celého projektu uskutočniť. Prví dlžníci, ktorí splnia podmienky pre zaradenie do programu štátnej pomoci, by ju pritom mohli začať využívať od začiatku budúceho roka. Návrh počíta s vypracovaním komplexných návrhov potrebných legislatívnych zmien v paragrafovom znení do 9. októbra tohto roka. Následne by mali banky podpísať dohodu o spoločnom postupe so Slovenskou konsolidačnou, a to do 6. novembra 2009. Tieto závery vyplynuli zo spoločných rokovaní medzi rezortom financií, Slovenskou bankovou asociáciou a Slovenskou konsolidačnou, a. s ktoré skončili 3. septembra tohto roku. Štátna pomoc poskytovaná prostredníctvom Slovenskej konsolidačnej by mala byť pritom určená klientom bánk, ktorí čerpajú úvery na bývanie a nebudú ich schopní splácať z dôvodu straty zamestnania v dôsledku hospodárskej krízy.
Zámeru vlády presunúť dočasn