Po opozícii aj kapitálový trh kritizuje kritériá privatizácie SPP

Pridajte názor  Zdroj:

23. 5. 2001 - BRATISLAVA - Kritériá pre výber spôsobu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) okrem opozície kritizujú aj obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a Burza cenných papierov Bratislava.

BRATISLAVA - Kritériá pre výber spôsobu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) okrem opozície kritizujú aj obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a Burza cenných papierov Bratislava.

Predseda strany Smer, ktorý je členom komisie pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP, minulý týždeň kritizoval, že vláda privatizačnému poradcovi stanovila ako hlavné kritérium pri výbere metódy rýchlosť a maximálny výnos. Spomínané kritériá najlepšie spĺňa priamy predaj 49 percent akcií SPP jednému, vopred vybranému záujemcovi. Doterajšie signály naznačujú náchylnosť vlády prikloniť sa práve k tomuto spôsobu.

Aj keď o uchádzačoch je v tomto štádiu predčasné špekulovať, za silného favorita pri tomto spôsobe privatizácie možno zrejme považovať konzorcium troch západoeurópskych plynárenských gigantov, Ruhrgas, Gas de France a Snam, ktoré svoj záujem deklarovalo už dávno.

Ďalšou z možností je predaj celého balíka akcií jednému strategickému investorovi, ktorý by však bol vybraný otvoreným medzinárodným výberovým konaním. Tento postup vláda zvolila pri privatizácii Transpetrolu.

V prípade SPP však z hľadiska vlády proti tomuto spôsobu hovorí čas. Vláda chce totiž SPP predať ešte v tomto roku a pri medzinárodnom výbere musí každému záujemcovi umožniť vykonať v podniku hĺbkový predprivatizačný audit. Na to potrebuje každý investor minimálne dva až tri týždne.

Obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a Burza cenných papierov sa však dožadujú, aby vláda zohľadnila aj stav slovenského kapitálového trhu a pomohla jeho oživeniu predajom časti akcií SPP práve cez trh. Malo by ísť maximálne o 15 percent.

Okrem pomoci umierajúcemu slovenskému kapitálovému trhu uvádzajú ako argumenty predovšetkým transparentnosť tohto spôsobu, a teda minimalizáciu rizika korupcie, pozitívny vplyv na imidž vlády a existujúci dopyt po domácich investičných príležitostiach tohto typu.

Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš už pri vysvetľovaní, prečo vláda nezvolila tento spôsob pri Transpetrole, povedal, že medzi predajom 34 percent akcií strategickému investorovi a ponukou zvyšných akcií na trhu by muselo uplynúť aspoň jeden a pol až dva roky...

Celý článok si môžete prečítať tu.