Nálada v priemysle sa po 3 mesiacoch opäť mierne zlepšila
Pridajte názor28. 10. 2009 - Indikátor dôvery v priemysle podľa výsledkov prieskumu Štatistického úradu SR v októbri vzrástol oproti septembru o 3,6 bodu na mínus 8,7 bodu
Nálada v slovenskom priemysle sa v októbri po troch mesiacoch zhoršovania mierne zlepšila. Indikátor dôvery v priemysle totiž podľa výsledkov prieskumu Štatistického úradu SR v desiatom mesiaci vzrástol oproti septembru o 3,6 bodu na mínus 8,7 bodu. "Pozitívny vývoj ovplyvnili všetky zložky, hlavne rast dopytu po priemyselných výrobkoch a rast produkcie na nasledujúce tri mesiace," konštatuje Štatistický úrad SR.
Trend priemyselnej produkcie mal oproti predchádzajúcemu mesiacu klesajúcu tendenciu, saldo sa znížilo o 23 bodov na 19 bodu. Vývoj nepriaznivo ovplyvnili najmä výrobcovia elektriny, plynu a vody a obuvi. Optimisticky sa na situáciu na trhu pozerajú hlavne výrobcovia kovov a kovových výrobkov, dopravných prostriedkov a výrobkov z gumy a plastov.
Konjunkturálne saldo celkového dopytu oproti septembru vzrástlo o 6 bodov na záporných 34 bodov. Väčšina respondentov, 59 %, sa prikláňa k názoru, že dopyt je dostatočný. Negatívny vývoj bol hlavne vo výrobe výrobkov z gumy a plastov, ostatných nekovových minerálnych výrobkov a strojov a zariadení.
Saldo zahraničného dopytu vzrástlo oproti predchádzajúcemu mesiacu o 7 bodov na mínus 31 bodov. Zvýšený dopyt očakávajú len vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov. Ostatné odvetvia očakávajú zhoršenie zahraničného dopytu, najvýraznejšie vo výrobe výrobkov z gumy a plastov, ostatných nekovových minerálnych výrobkov a strojov a zariadení. Napriek zhoršenej situácií, 49% exportérov pokladá dopyt za dostatočný.
Saldo zásob hotových výrobkov v októbri pokleslo o 2 na 4 body. Zásoby výrobkov sa znížili vo výrobe potravín, v chemickom priemysle a v spracovaní dreva. Rástli najviac výrobcom ostatných nekovových minerálnych výrobkov, strojov a zariadení a textilu. Väčšina respondentov, 90 %, považuje zásoby za primerané.
Saldo očakávanej produkcie na nasledujúce tri mesiace vzrástlo oproti septembru o 3 body na 12 bodov. Zvýšenie produkcie predpokladajú najmä vo výrobe dopravných prostriedkov, elektrických a optických zariadení a strojov a zariadení a podľa veľkostnej kategórie to boli hlavne podniky do 99 zamestnancov a podniky s 1000 a viac zamestnancami. Podľa regiónov najmä podniky v Trnavskom kraji. Naopak, pokles očakávajú vo výrobe ostatných nekovových minerálnych výrobkov, kovov a kovových výrobkov a výrobkov z gumy a plastov.
V najbližšom trojmesačnom období sa očakáva pokles cien priemyselných výrobkov, keď saldo kleslo o 16 bodov na záporných 7 bodov. Pokles sa očakáva hlavne vo výrobe elektrických a optických zariadení a kovov a kovových výrobkov. Rast cien predpokladajú najmä v spracovaní dreva a výrobe elektriny, plynu a vody.
V nasledujúcich troch mesiacoch respondenti predpokladajú mierny rast zamestnanosti, saldo sa oproti predchádzajúcemu mesiacu zvýšilo o 2 body. So zvyšovaním počtu zamestnancov uvažujú hlavne vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov a mierne aj vo výrobe kovov a kovových výrobkov. Podľa regiónov v Trnavskom kraji. Znižovanie zamestnanosti predpokladajú vo väčšine odvetví a to najmä vo výrobe textilu a odevov, celulózy a papiera a v chemickom priemysle.
Pri hodnotení faktorov obmedzujúcich rast priemyselnej produkcie 42 % respondentov neuviedla žiadne bariéry, ktoré by obmedzovali rast ich produkcie. Nedostatočný dopyt po svojich výrobkoch uviedlo 37 % a 11 % iné bariéry, z ktorých najvýznamnejšie boli dôsledky finančnej krízy na svetových trhoch.
Súčasnú produkčnú kapacitu považuje 63 % podnikov za dostatočnú. Na základe objednávok majú podniky zabezpečenú prácu v priemere na 6 mesiacov. V nasledujúcich troch mesiacoch sa očakáva pokles dopytu vo výrobe kovov a kovových výrobkov, textilu a odevov a ostatných nekovových minerálnych výrobkov.
Zmeny vo vývoji exportu nepredpokladá 49 % respondentov. Rast exportu signalizujú hlavne producenti vo výrobe dopravných prostriedkov a v spracovaní dreva. Priemyselné firmy využívali výrobné kapacity v priemere na 71 %. Podľa výsledkov prieskumu sa pozícia podnikov v domácom konkurenčnom prostredí zlepšila. Priaznivo sa vyvíjala aj konkurenčná pozícia na zahraničných trhoch v rámci EÚ a zlepšil sa aj vplyv našich producentov na trhoch mimo EÚ.