Investori chcú v SR postaviť zhruba 290 veterných turbín
Pridajte názor3. 11. 2009 - Spoločnosti, ktoré sú členmi Združenia pre veternú energiu Slovenska, by radi na Slovensku postavili veterné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom 670 megawattov. Združenie už bolo rokovať o svojich plánoch aj s predstaviteľmi Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Tá však zatiaľ ešte nevypracovala metodiku regulácie výstavby veterných a slnečných elektrární, ktoré považuje za tzv. nepredikovateľné obnoviteľné zdroje elektriny.
Investori, ktorí sú členmi Združenia pre veternú energiu Slovenska (ZVES), plánujú na Slovensku postaviť približne 290 veterných elektrární. Ako uviedol pre agentúru SITA predseda združenia Matej Hlôška, celkový inštalovaný výkon týchto veterných elektrární by mal byť na úrovni 670 megawattov. Nie všetky spoločnosti, ktoré chcú postaviť veterné turbíny na Slovensku však sú aj členmi združenia, takže v konečnom dôsledku môže byť záujem o výstavbu veterných parkov ešte väčší. "V našom združení nie sú všetci, ktorí pripravujú veterné parky. Niektorí mali problémy akceptovať náš Etický kódex, iní nie sú ochotní zdieľať citlivé informácie so svojou potenciálnou konkurenciou," dodal Hlôška.
Združenie pre veternú energiu Slovenska už bolo rokovať o svojich plánoch aj s predstaviteľmi Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. (SEPS). "Stretnutie bolo potrebné najmä kvôli aktualizácii údajov, s ktorými pracuje národný sieťový operátor, ktorý má významné slovo v prideľovaní osvedčení na pripájanie nových výrobcov elektriny," uviedol Hlôška. Na základe ankety prenosovej sústavy, uskutočnenej v roku 2008, totiž potenciálni výrobcovia elektriny z vetra uviedli záujem postaviť elektrárne s celkovým výkonom okolo 5 tisíc megawattov. "Je to nezmysel. Jedna vec je zber dát od subjektov, ktoré nemajú zmeranú veternosť, nepoznajú možné vplyvy na životné prostredie a ďalšie súvislosti. Druhá vec je realistický a zodpovedný prístup, o ktorý sa snažia členovia združenia po prehodnotení svojich možností," zdôraznil Hlôška, ktorý je presvedčený, že aj investori, ktorí nie sú v združení nemajú záujem deformovať vzťahy s prenosovou sústavou a ministerstvom hospodárstva uvádzaním nerealistických plánovaných výkonov.
"Dialóg je potrebný, avšak Združenie pre veternú energiu Slovenska nemôžeme vnímať ako jediného relevantného partnera, pretože nezastupuje všetkých potenciálnych záujemcov," reagoval pre agentúru SITA hovorca Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy Igor Gallo. Prenosová sústava v súčasnosti pripravuje metodiku k regulácii výstavby veterných a slnečných elektrární. "Hovoriť teraz o konkrétnom termíne, kedy bude metodika hotová, je predčasné. Robíme všetko preto, aby to bolo čo najskôr. Sú to zložité veci, konzultujú sa," doplnil Gallo.
Prenosová sústava stále považuje veterné ale aj slnečné elektrárne za nestabilné zdroje s veľkou fluktuáciou výroby. "Máme údaje z Rakúska, kde sú v prenosovej sústave tak veterné ako aj solárne elektrárne, a tieto čísla dokazujú, že sú tam veľké výkyvy v priebehu niekoľkých hodín," konštatoval Gallo. Slovenská elektrizačná prenosová sústava už dávnejšie zaradila veterné a slnečné elektrárne medzi tzv. nepredikovateľné obnoviteľné zdroje elektriny (NOZE). Podľa prenosovej sústavy nekontrolovateľná výstavba veterných či slnečných elektrární na Slovensku môže ohroziť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej elektrizačnej prenosovej sústavy a môže "naštartovať neudržateľný, vopred neodhadnuteľný tlak na nárast koncových cien elektriny pre koncových spotrebiteľov na území SR, prípadne neriešiteľný tlak na štátny rozpočet".
"V čase, keď sa v európskych krajinách denne uvedie do prevádzky desať veterných turbín by mali developeri, ale aj slovenská politická reprezentácia a energetici nájsť spoločnú reč," zdôraznil Hlôška. Podľa neho bez veternej energie Slovenská republika nesplní svoje záväzky voči Európskej únii v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie. "Pri dnes platnej legislatíve, poplatnej obavám energetikov z nových zdrojov, nepostavíme nič, ani len v rozsahu Potemkinovskej dediny pre európskych partnerov," konštatoval Hlôška.