Miroslav Knitl: Muži a ženy by mali ísť do penzie rovnako

Má sa dôchodkový vek na Slovensku zvyšovať čo najrýchlejšie a čo najradikálnejšie, ako predpokladajú tvorcovia dôchodkovej reformy?

To je politická otázka. Keby som sa nad tým zamyslel ekonomicky a prihliadol na trend vo svete, tak jednoznačne áno. Dôchodkový vek by sa predlžovať mal, samozrejme, aj zjednotiť veková hranica mužov a žien. Bude však záležať na rozhodnutí politikov, či sa niečo zmení, alebo nie. Len pripomeniem, že ak sa nezmení schválený zákon o sociálnom poistení, ktorý má odloženú účinnosť do roku 2004, začne sa postupne predlžovať dôchodkový vek žien na 60 rokov.

Niektorí experti chcú, aby sa vek odchodu do dôchodku posunul na šesťdesiatpäť rokov - pre mužov aj pre ženy. Je to pre Slovákov únosné?

Myslím si, že áno. Treba sa nad tým zamyslieť z hľadiska budúcnosti. Samozrejme, je to veľmi citlivá záležitosť.

Aká veková hranica by bola najlepšia pre financie Sociálnej poisťovne?

Z krátkodobého hľadiska nie je dôchodkový vek najpodstatnejší problém.

Ako by malo podľa vás vyzerať sporenie na dôchodky?

Je to viac-menej jasné. Ľudia si budú sporiť na dôchodky na osobných účtoch a súkromné správcovské spoločnosti budú za určitých prísnych pravidiel ich peniaze spravovať. Z nášho pohľadu si myslíme, že by mal byť vytvorený jeden centrálny register, aby bola jednoznačná identifikácia každého občana, ktorý bude mať osobný účet. Diskutuje sa ešte, či bude Sociálna poisťovňa vyberať všetko poistné vrátane časti, ktorá pôjde na osobný účet, alebo či túto časť budú vyberať priamo správcovské spoločnosti. Ďalším riešením je, že výber poistného pre Sociálnu poisťovňu, Národný úrad práce, dokonca aj pre zdravotné poisťovne by vyberal niekto iný, napríklad daňové úrady. V priebehu mesiaca by sa malo rozhodnúť.

Ktorý spôsob by bol pre Sociálnu poisťovňu najlepší?

Najideálnejším riešením by bolo, keby sa všetky výbery robili cez daňové úrady.

Prečo?

Kvôli prehľadnosti. Tiež preto, že daňové úrady majú väčšie možnosti aj pri vymáhaní peňazí a základný relevantný doklad na zistenie, či človek skutočne platí, alebo nie.

Ste pripravení na to, aby ste mali centrálny register občanov?

Pripravujeme sa na to, aby sme ho mohli spustiť od 1.januára budúceho roka.

Koľko percent z odvodov by si mali ľudia odkladať na osobné účty?

Možno by som nestaval otázku, koľko percent. Dnes zamestnanci prostredníctvom zamestnávateľa platia odvody 6,4 percenta z vymeriavacieho základu, čo je za rok spolu 18 miliárd korún. Nás musí zaujímať tento výpadok príjmov. Teda odkiaľ zoberieme peniaze, aby sme mohli naďalej vyplácať dôchodky existujúcim dôchodcom. Na najbližšie obdobie tieto peniaze máme, z privatizácie SPP. Dôležitejšia otázka ako suma odložená na osobný účet pre nás je, kto všetko si bude takto na penziu šetriť. Teda či bude nejaká veková hranica, od ktorej si budú ľudia povinní šetriť na dôchodok, alebo či sa to bude týkať všetkých. Toto je kľúčová vec, aby sme vedeli určiť, koľko peňazí bude chýbať. Osobne by som bol najradšej, keby si každý musel vytvoriť osobný účet.

Akú sumu by si mali ľudia mesačne šetriť na dôchodok, nechcete odhadnúť.

Predpokladám, že to bude na úrovni päť až desať percent z vymeriavacieho základu. Všetko závisí od finančných možností verejného sektora.

Dôchodková reforma sa iba pripravuje, aj keď ste pri nástupe do funkcie plánovali urobiť všetko preto, aby sa urýchlila. Neboli ste dostatočne razantní?

Je to otázka na nesprávnej adrese.

Pred dvoma rokmi ste tvrdili, že osobné účty by mohli fungovať skôr ako v roku 2003. O účtoch sa iba diskutuje.

Je to takto: Sociálna poisťovňa chcela prispieť a aj prispieva k tomu, aby bol čím skôr prijatý zákon, ktorý odštartuje dôchodkovú reformu. Reforma bude závisieť od toho, ako budú v tomto roku prijaté zákony, ktoré upravujú všetky tri piliere dôchodkového systému - teda základný, kapitalizačný, kde si ľudia budú šetriť na dôchodok na osobných účtoch, a doplnkový, ktorý dnes sčasti funguje. Treba jednoznačne povedať, že príslušná legislatíva nie vždy závisí od Sociálnej poisťovne. Komunikácia s ministerstvom práce ako zákonodarcom je na veľmi dobrej úrovni a verím, že úlohy, ktoré si dáva, aj splní.

Vaši odborníci pracovali v komisii na prípravu reformy ešte za čias ministra Petra Magvašigho. Nové vedenie ju však mení. Prečo ste sa už vtedy nezasadzovali za zmenu?

Myslím si, že postup bol komplikovaný, pretože existovalo viacero politických názorov na to, ako má druhý pilier vyzerať. Jedna z tých vecí, ktorú bolo treba robiť inak, je to, že súčasne so základným zákonom o sociálnom poistení sa mal pripra...

Celý článok si môžete prečítať tu.