Slovensko sa výrazne priblížilo životnej úrovni Európy

Správa EKONOMIKA: Slovensko sa výrazne priblížilo životnej úrovni Európy, rozšírená v 2. a 4. odseku o ďalšie informácie zo štúdie Poštovej banky.

BRATISLAVA 11. novembra (SITA) - Životná úroveň Slovákov síce v posledných rokoch výrazne stúpla v porovnaní s priemerom Európy však stále zaostáva. Kým pred desiatimi rokmi dosahoval hrubý domáci produkt na obyvateľa na Slovensku zhruba 50 % priemeru Európskej únie, v súčasnosti je to už takmer 72 %. Vyplýva to zo štúdie vypracovanej analytikmi Poštovej banky.

Podľa analytičky Evy Sadovskej je práve ukazovateľ hrubého domáceho produktu na obyvateľa, jedným z tých, ktorý hovorí o tom, aká je kvalita nášho života. To, kedy však Slovensko dobehne ostatné krajiny Európy, bude podľa jej slov záležať od konkrétneho vývoja ekonomík Slovenska, ako aj ostatných krajín. V porovnaní s ostatnými krajinami Visegrádskej štvorky pritom Slovensko v posledných rokoch zaznamenalo výrazný posun vpred. "Za posledných dvanásť rokov sme si polepšili o viac ako 20 bodov, Maďari a Poliaci o zhruba 10 až 11 bodov a Česi len o niečo cez sedem bodov," konštatuje Sadovská.

Prvýkrát od revolúcie v roku 1989 sa podľa analytikov obyvateľom Slovenska podarilo reálne viac zarobiť až na prelome rokov 2007 a 2008. Pri posudzovaní životnej úrovne však podľa Sadovskej nie je dôležitá len výška príjmov, ale aj možnosť využiť tieto príjmy na nákupy tovarov a služieb. "Kým pred 20 rokmi na potraviny a nealkoholické nápoje vynaložilo z našich príjmov necelých 40 %, tak v súčasnosti je to podstatne menej - 20 %," hovorí Sadovská. Slováci si tak môžu dovoliť oveľa viac kultúry, dovoleniek či luxusných statkov. Dostupnosť a kvalita tovarov a služieb sa pritom v porovnaní s rokom 1989 výrazne zlepšila.

Pri hodnotení čistej reálnej mzdy, teda mzdy očistenej nielen o infláciu, ale aj o dane a odvody Slovensko ešte stále nedosahuje úroveň spred 20 rokov. Zamestnanci však podľa Sadovskej v minulosti odvody zo svojej mzdy neodvádzali a sadzby dane boli podstatne nižšie. "Slovákov prekonanie priemernej úrovne čistej reálnej mzdy z roku 1989 ešte len čaká. Očakávame, že to nebude skôr ako v roku 2010," dodáva analytička. Na väčšinu z vybraných tovarov musia občania v súčasnosti pracovať podstatne kratší čas ako tomu bolo pred rokom 1989. O pár minút viac ako pred dvadsiatimi rokmi musia Slováci napríklad pracovať na kúpu chleba alebo mlieka. "V prípade piva sme na tom úplne rovnako ako na sklonku socializmu, aj v súčasnosti naň musíme pracovať rovnako dlho, a to v priemere osem minút," uvádzajú analytici Poštovej banky. Oveľa drahšia je v porovnaní s rokom 1989 kúpa bytu. Na kúpu jedného metra štvorcového musí priemerný občan pracovať zhruba 10 krát dlhšie ako v minulosti. Analytici však zároveň dodávajú, že čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou a záujemcovia si dnes môžu vybrať na štandardnom trhu z podstatne širšej a kvalitnejšej ponuky.

Slovenská ekonomika prešla od roku 1989 postupnou transformáciou od centrálne riadenej ekonomiky k trhovej ekonomike. Po vzniku samostatného štátu v roku 1993 a samostatnej meny zažilo Slovensko rôzne ekonomické fázy. Okrem iného sa muselo napríklad vyrovnať aj s transformáciou vlastníckych vzťahov v rámci privatizácie, či ozdravením bankového sektora.

Postupne sa však krajina integrovala aj do európskych a svetových štruktúr. Po vstupe do Európskej únie v máji 2004 je Slovensko od decembra 2007 členom aj Schengenského priestoru a od januára tohto roku aj eurozóny. V roku 2000 sa Slovensko stalo súčasťou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD a v roku 2004 aj členom Severoatlantickej aliancie NATO. Slovensko je tak podľa poradcu generálneho riaditeľa Poštovej banky Igora Baráta v porovnaní s ostatnými postkomunistickými krajinami na špici integračných aktivít.

Agentúra SITA k vydá k správe video na http://video.sita.sk