Snaha vlády trestať neplatenie daní sa skončila fiaskom

Pridajte názor  Zdroj:

24. 5. 2001 - Peter Višváder Bratislava ,,Kto v nie malom rozsahu skráti daň, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom. Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa potresce ten, kto skráti daň vo veľkom rozsahu.‘‘

Peter Višváder Bratislava

,,Kto v nie malom rozsahu skráti daň, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom. Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa potresce ten, kto skráti daň vo veľkom rozsahu.‘‘

Tieto a ďalšie paragrafy Trestného zákona, ktoré začali platiť od januára 2000, vyvolali veľkú nevôľu podnikateľov a laickej verejnosti. Hoci nie každý daňový nedoplatok je trestným činom, pri ich celkovom objeme vo výške 62,8 mld Sk (v januári 2001) sa s trochou preháňania predpokladalo, že kvôli daniam budú o rok doslova preplnené väznice. No veľká snaha vlády stíhať úmyselných neplatičov daní sa skončila fiaskom. Za rok 2000 sa začalo pre uvedené trestné činy stíhanie iba proti 272 osobám. Náhoda? Paradox? Ani jedno, ani druhé. Jednoducho: nedôslednosť kompetentných.

PRÁVNE AJ INFORMAČNÉ VÁKUUM

Minister spravodlivosti J. Čarnogurský, ktorý včera o tejto situácii predkladal na rokovanie vlády správu, kritizoval v nej daňové úrady: ,,Len minimálne prispievali k odhaľovaniu tejto trestnej činnosti. Ich oznámenia a protokoly neobsahovali potrebné údaje na začatie trestného stíhania. Vznesenie obvinenia na základe ich informácií je skôr výnimka ako pravidlo.‘‘

Túto hodenú rukavicu však generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva SR Ing. Ondrej Mráz odmieta: ,,Našou úlohou je iba vykonať kontrolu a vyčísliť daňovú povinnosť. No orgány činné v trestnom konaní od nás žiadajú, aby sme povedali, či ide o vedomé krátenie daní, z čoho by vyplynula možnosť spáchania trestného činu, alebo iba o nepozornosť či nesprávnu orientáciu v meniacich sa zákonoch. No to my predsa nemôžeme posúdiť,‘‘ tvrdí Ing. Ondrej Mráz.

CHÝBAJÚ ODBORNÍCI

,,Je pravda, že daňový úrad pri kontrole nahliada do prvotných dokladov a pozná súvislosti vzniku daňového základu, z ktorých by sa aj dalo odvodiť možné podozrenie. Avšak to jednoducho nie je jeho poslaním. Na to by potreboval veci hlbšie analyzovať. Veď podozrenie z trestného činu už nie je možné vysloviť len tak, bez presvedčivých dôkazov. A daňový úrad, hoci mnohé takéto indície má, nie je schopný ich dotiahnuť do takejto polohy,‘‘ vysvetľuje generálna riaditeľka daňovej a colnej sekcie Ministerstva financií SR Ing. Eva Šimková. Podľa nej pri daňovej správe chýba skupina analytikov. Ich úlohou by malo byť informácie získané pri kontrole vyhodnotiť a rozhodnúť, ktoré z nich naznačujú úmysel nezaplatiť daň. A posunúť ich orgánom činným v trestnom konaní. Dotiahnutie problému teda zastalo niekde medzi daniarmi a vyšetrovateľmi. ,,Už dlhšie voláme po zriadení daňovej polície, ktorá by tieto veci mohla dotiahnuť,‘‘ hovorí Ing. O. Mráz. Nemu...

Celý článok si môžete prečítať tu.