Špekulanti robia na trhoch policajtov

Špekulanti vzali pred dvoma týždňami korunu na kurzový výlet, na ktorom ju najskôr oslabili o niekoľko percent a potom potiahli späť na silnejšie úrovne. Zrejme nie naposledy – odkedy prestala byť po voľbách na slovenskom finančnom trhu otázkou číslo jeden politika, špekulanti investíciu do korún považujú za výnimočne výhodnú. Veria, že zarobia na kurze aj úrokoch.

Podľa analytika Roberta Pregu z Tatra banky je prítomnosť „horúcich peňazí“ na finančných trhoch prirodzená a netreba ju mystifikovať. „Cieľom špekulatívneho kapitálu býva najčastejšie práve devízový trh, jeho náhly prílev a odlev môže spôsobiť aj výraznejšie zhodnotenie alebo znehodnotenie domácej meny,“ hovorí Prega. „Takéto investície (ak sa kupujú) nepriamo zlepšujú kúpyschopnosť obyvateľstva, respektíve životný štandard,“ vysvetľuje hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.

Národná banka sa k horúcim peniazom postavila inak: posilňovali korunu, čo mohol byť problém pre vývozcov, teda pre rovnováhu našich finančných vzťahov so zahraničím, s dopadom na stabilitu meny. Rýchle zmeny kurzu, ktoré špekulatívny kapitál vyvoláva, môžu najmä malým otvoreným ekonomikám (s veľkým podielom zahraničného obchodu na hrubom domácom produkte) spôsobiť závažné škody, súhlasí Prega.

Preto je podľa neho prirodzené aj to, ak sa centrálne banky snažia objem horúcich peňazí obmedzovať. Tóth uznáva, že ich zásahy sú problematickou témou. „Prílišná účasť môže kompromitovať menovú politiku zameranú na inflačné cielenie a môže navodiť dojem, že krajina má menovú politiku zameranú na fixný výmenný kurz.“

Vrchný riaditeľ menového úseku národnej banky Peter Ševčovic hovorí: „Pohyblivý kapitál je pozitívny, pretože rýchlo reaguje na zmeny – je dobrý policajt.“ Tvrdí, že centrálna banka nezasahovala proti silnej korune preto, že by sa obávala rýchleho odchodu špekulantov, k čomu došlo minulý týždeň na ...

Celý článok si môžete prečítať tu.