Budúci rok bude pre agropodnikateľov podľa SPPK ťažký

Pridajte názor  Zdroj:

3. 12. 2009 - Nepriaznivé tendencie sú podľa šéfa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milana Semančíka aj v agrárnej zamestnanosti

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) upozorňuje, že budúci rok bude pre podnikateľov v atropotravinárskom komplexe veľmi ťažký najmä kvôli súčasnej kríze. Odvetvie sa podľa predsedu komory Milana Semančíka dostalo do hlbokej recesie. "Dramatický pokles nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov, ktoré boli v určitých obdobiach tohto roka medziročne nižšie aj o viac ako 30 %, zapríčinil veľký výpadok tržieb agrosektora, ktoré sa žiadnymi inými zdrojmi nedajú vykompenzovať," uvádza sa v aktuálnej tlačovej správe agropotravinárov.

Výpadok tržieb odhadol Semančík na 280 až 300 mil. eur. Tohtoročná strata poľnohospodárstva môže pritom podľa neho dosiahnuť 100 až 170 mil. eur. Nepriaznivé tendencie sú podľa šéfa komory aj v agrárnej zamestnanosti. V minulom roku poklesol počet pracovníkov v poľnohospodárstve o 4,2 % a od vstupu Slovenska do Európskej únie, sa dokonca znížil až o 16,5 %. Prieskum SPPK na vzorke jej členov potvrdil, že až do konca roka sa situácia pravdepodobne nezlepší, ba naopak, negatívny vývoj agrárnej zamestnanosti môže gradovať. V prepočte na celý sektor samospráve vychádza, že odvetvie za ostatné dva roky opustí celkom 15 700 osôb, z čoho na tento rok pripadne 12,7 tis. pracovníkov.

Podľa Semančíka môže mať nedostatočné riešenie aktuálnych problémov poľnohospodárstva dôsledky, ktoré budú z dlhodobého hľadiska pre Slovensko oveľa závažnejšie, ako prechodne zvýšená angažovanosť štátu na prekonaní súčasnej krízy. "Za nesprávne považujeme ultraliberálne názory o neprípustnosti akejkoľvek štátnej regulácie agrárneho a potravinového trhu a o jeho všemocnej ruke ako jedinom objektívnom regulátorovi," uviedol šéf komory agropotravinárov. Ako ďalej dodal, investície do agrárnej a vidieckej politiky na národnej i nadnárodnej úrovni nie sú plytvaním peňazí daňových poplatníkov, ale vkladom do sociálno-ekonomickej stability, potravinovej bezpečnosti, znižovania rozdielov medzi regiónmi a zabezpečenia rovnomerného rozvoja celej krajiny alebo zoskupenia štátov.