Kaník zmenil názor: Do penzie v 62 rokoch

BRATISLAVA - Slováci pôjdu do dôchodku v 62 rokoch, niektorí sa však pôvodnému zámeru ministerstva práce pracovať do 65 rokov nevyhnú.

Predĺženie dôchodkového veku na 62 rokov postihne dnešné štyridsiatničky a mužov päťdesiatnikov, ktorí si nezačnú šetriť na dôchodky na osobných účtoch v novom tzv. kapitalizačnom systéme. Zároveň budú môcť títo ľudia odísť do dôchodku aj o dva-tri roky skôr, dostanú však nižšiu penziu.

Do 65 rokov zrejme budú musieť pracovať mladší ľudia, ktorí si budú síce šetriť na dôchodky, ale nezarobia dosť na to, aby nasporili dostatočnú sumu. Tým bude potom štát po dovŕšení spomínanej hranice na primeraný dôchodok prispievať. Ľudia, ktorí si na dôchodok našetria určenú sumu peňazí, budú môcť odísť do penzie hneď, bez ohľadu na vek. Vyplýva to z pracovného návrhu zmeny sociálneho poistenia, ktorú má minister práce Ľudovít Kaník na jar predložiť vláde.

Ak ju vláda a Národná rada schvália, dôchodkový vek sa začne postupne zvyšovať už od budúceho roku.

A to tak, že každý rok sa predĺži o šesť mesiacov, kým nepôjdu do penzie všetci v 62 rokoch. Napríklad 53-ročná žena s dvoma deťmi, ktorá by mala ísť podľa dnešného systému do penzie už v roku 2005, odíde z práce po zmene zákona až o ďalší rok neskôr. Ako 62-ročné pôjdu všetky ženy do dôchodku od roku 2022. Mužom sa penzijný vek predĺži oveľa skôr - už od roku 2008.

"Posunúť dôchodkový vek je základná možnosť, ako stabilizovať systém, v ktorom bude chýbať čím ďalej tým viac peňazí," odôvodnil štátny tajomník ministerstva práce Michal Horváth. "Treba si uvedomiť, že peniaze dnes v dôchodkovom systéme proste nie sú a z neba len tak nespadnú. Buď sa dohodneme, že pôjdeme do dôchodku skoro a penzisti budú živoriť, alebo sa im zabezpečí určitá životná úroveň, samozrejme, to aj niečo stojí," vysvetlil.

Odborári však so zvyšovaním dôchodkovej hranice nesúhlasia. "Neviem si predstaviť nejakého baníka alebo hutníka, ako v 61 rokoch robí v bani," povedal banícky predák Miroslav Gazdík. "Takáto hranica je pre nás neúnosná, veď už nám zvýšili dôchodkový vek z 55 rokov na 60," dodal. Predĺženie dôchodkového veku by bolo podľa neho prijateľné, keby fungoval tzv. kapitalizačný pilier dôchodkového poistenia, teda keby si ľudia už sami šetrili na dôchodky. "V takom prípade budú môcť odísť do penzie skôr, ak sa im podarí našetriť si dosť peňazí," mieni Gazdík.

Podľa demografa Borisa Vaňa z Výskumného demografického centra je zvýšenie penzijného veku na 62 rokov nedostatočné. "Z demografického hľadiska je to určite málo, ak to má mať efekt, žiaduce by bolo posunúť vek odchodu do penzie na 65 rokov, ako bol pôvodný návrh ministerstva práce," povedal.

"Nevylučujeme, že v dlhodobejšom horizonte - desať a viac rokov - bude treba hranicu penzijného veku ešte viac zvýšiť," pripustil Horváth. Vek dožitia by to totiž umožňoval. "Ten sa zvyšuje, za každých desať rokov o viac než dvanásť mesiacov," pripomenul. Ženy šesťdesiatničky dnes ešte žijú priemerne 20 a pol roka a muži šestnásť. To je podľa Horvátha dosť na to, aby si ľudia starobu užili aj po zvýšení dôchodkového veku.

Zatiaľ však rezort práce navrhne iba nižšiu hranicu. "Berieme do úvahy vysokú nezamestnanosť, aby starší ľudia nezaberali pracovné miesta absolventom škôl." Aj preto podľa Horvátha chce ministerstvo práce opäť zaviesť aj predčasný odchod do dôchodku. "Nie pre každého je priorita dlho robiť a mať vysoký dôchodok. Niekoho, kto má našetrené alebo i...

Celý článok si môžete prečítať tu.