Na výplaty dôchodkov sú peniaze len do augusta

Dnešné dôchodky nestačia kopírovať infláciu, rastúce ceny nájomného, elektriny, plynu. Pre dôchodcov je luxusom aj káblovka, často posledný kontakt s vonkajším svetom. A tak im zrejme bude musieť stačiť duševná potrava...

Snímka archív

Peter Višváder Bratislava

Hoci skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne (SP) za prvé tri mesiace tohto roku sú priaznivejšie, ako počítal jej rozpočet, situácia v nej je stále napätá. Ak sa v marci hovorilo o jej

nesolventnosti, teraz má SP, ktorá občanom vypláca dôchodky a nemocenské dávky (prerozdeľuje dávky sociálneho zabezpečenia, ako napr. rodičovský príspevok a prídavky na deti), zabezpečené peniaze len do konca augusta. "Z najhoršieho sme von, na konci augusta 2001 predpokladáme celkový zostatok vo fondoch 2,96 mld Sk," oponuje riaditeľ SP Miroslav Knitl.

Tieto problémy nedovoľujú poisťovni rátať s valorizáciou dôchodkov ani na tento, ani na budúci rok, hoci zákonné podmienky na to už nastali. "Ak sa zvýšia dôchodky o 1 %, naše výdavky mesačne vzrastú o 60 mil. Sk. Ak by teda dôchodky vzrástli o 10 %, na budúci rok musíme zabezpečiť do rozpočtu o 8 mld Sk viac," vysvetľuje M. Knitl. SP potrebuje na výplaty dôchodkov v roku (2002) asi 72,6 mld Sk.

V ČOM TEDA SPOČÍVA PROBLÉM ROZPOČTU?

Účinnosť výberu je na úrovni 95 % (napríklad vo Francúzsku dosahuje 98 %). V tom teda problém nie je. Hlavným dlžníkom SP je štát. Nielen cez dlhy Železníc SR a zdravotnícke zariadenia, ale najmä cez vymeriavacie základy osôb, za ktoré platí poistné. Kým štátny rozpočet na budúci rok ráta s vymeriavacim základom 2 400 Sk, poisťovňa by potrebovala, aby platil zo základu vo výške minimálnej mzdy (4 400 Sk). Tak to bolo do roku 1995. Potom už každoročne upravoval výšku základu, ktorý nikdy nedosiahol úroveň minimálnej mzdy.

UZAVRETÝ KRUH

Takto šetrili vlády peniaze na udržanie schodku v štátnom rozpočte, neskôr celého deficitu verejných financií, kde sú viazané povinnosťou neprekročiť jeho stanovenú úroveň v pomere k deficitu HDP (na tento rok 3,9, na budúci rok 3,5 % HDP). Šetrenie na tomto mieste viedlo k dramatickému zvýšeniu pohľadávok SP, ktoré teraz kulminujú. Vláda za tieto úspory platí peniazmi z privatizácie (2,21 mld Sk za Slovenskú sporiteľňu), čím prejedá tieto neopakovateľné príjmy. Pohľadávky SP sa zvýšili na súčasných vyše 51 mld Sk. A hoci teraz štát uhradil 1 mld Sk, za prvé štvri mesiace roka narástli o 2,5 mld Sk.

PROBLÉM ZÁKLADU

Ak by v roku 2002 štát plati...

Celý článok si môžete prečítať tu.