Rezort financií zvýšil prognózu tohtoročného rastu na 2,8 %

Ministerstvu financií v súvislosti s očakávaným hospodárskym vývojom na Slovensku rastie optimizmus. Svoje jesenné prognózy tohtoročného reálneho rastu hrubého domáceho produktu Slovenska totiž v aktuálnej prognóze zverejnenej v stredu navýšil o 0,9 percentuálneho bodu na 2,8 %. "Hlavnými príčinami súčasných zmien v prognóze je zlepšenie očakávaní o vývoji vonkajšieho prostredia, zlepšovanie indikátorov ekonomického sentimentu a pozitívne výsledky za tretí štvrťrok na Slovensku aj v eurozóne," konštatuje sa v komentári Inštitútu finančnej politiky rezortu financií.

Ministerstvo však zároveň znížilo svoj výhľad hospodárskeho rastu na nasledujúce roky. Pre rok 2011 prognózu skresalo oproti septembru o 0,8 percentuálneho bodu na 3,3 % a pre rok 2012 o 0,9 percentuálneho bodu na 4,5 %. Prvá prognóza pre rok 2013 hovorí o očakávanom hospodárskom raste na úrovni 4,6 %.

Aktuálna prognóza pritom podľa inštitútu zahŕňa prvýkrát aj vplyv výstavby diaľnic prostredníctvom prvého a druhého balíka PPP projektov. V roku 2010 prispejú PPP projekty k rastu hrubého domáceho produktu o 0,7 percentuálneho bodu. "V ostatných rokoch bude ich príspevok v dôsledku bázického efektu negatívny, na úrovni mínus 0,1 percentuálneho bodu až mínus 0,4 percentuálneho bodu," uvádza sa v komentári.

Na druhej strane sa však očakáva negatívny vývoj na strane dopytu domácností. "Negatívne riziká vyplývajú prevažne z vývoja na domácom trhu práce, zatiaľ čo v externom prostredí sú riziká v rovnováhe," konštatuje inštitút s tým, že členovia výboru pre makroekonomické prognózy zhodnotili aktuálne očakávania rezortu financií prevažne ako realistické.

V roku 2010 by mal byť pritom rast hrubého domáceho produktu ťahaný predovšetkým tvorbou hrubého fixného kapitálu a zmenou stavu zásob, pričom spotreba aj zahraničný dopyt budú mať negatívny príspevok. V nasledujúcich rokoch by mali všetky zložky prispievať k rastu hrubého domáceho produktu pozitívne.

Ministerstvo financií zároveň v aktuálnej prognóze navýšilo svoje prognózy nezamestnanosti. Tá by mala v roku 2010 dosiahnuť podľa aktuálnych odhadov 12,9 % a v nasledujúcich rokoch by sa mala začať znižovať. Vplyv poklesu zamestnanosti a rastu nezamestnanosti by sa mal prejaviť na mzdovom vývoji. "Vzhľadom na očakávaný vývoj na trhu práce bola prognóza rastu priemernej nominálnej mzdy znížená v celom horizonte prognóz," píše inštitút.

Nové prognózy zároveň predpokladajú aj pomalší rast spotrebiteľských cien. Prognóza harmonizovanej inflácie sa v roku 2010 znížila o 0,9 percentuálneho bodu na 1,7 %, čo odrážalo skutočný vývoj cien v roku 2009. "Vzhľadom na to, že očakávaný obrat trendu vo vývoji inflácie v rámci roka 2009 prišiel neskôr, ako očakávala prognóza zo septembra 2009, nárast miery inflácie bude oneskorený a priemerná úroveň v roku 2010 bude adekvátne nižšia," uvádza sa v komentári.

Medzi pozitívne riziká celej prognózy podľa rezortu financií patrí skutočnosť, že oživenie globálnej ekonomiky môže byť rýchlejšie, ako sa v súčasnosti očakáva, čo potvrdzujú aj indikátory sentimentu. Ďalším faktorom je možný presun investícií z vyspelých krajín z dôvodu menej efektívnej výroby a zvyšovania daní do krajín s nižšími nákladmi na výrobu v rámci eurozóny, ako je Slovensko.

Negatívne riziká prognózy vyplývajú prevažne z domáceho prostredia. Zamestnanosť ešte naplno neodráža výrazný pokles produktivity a hrozí riziko rastu štrukturálnej nezamestnanosti. Rastúca nezamestnanosť a klesajúce mzdy zvýšia mieru úspor a oslabia domáci dopyt. Na strane investícií stále pretrvávajú nevyužité výrobné kapacity a prísne úverové podmienky, čo zvyšuje neistotu ohľadom ich budúceho vývoja. V externom prostredí existuje riziko rastúcej zadlženosti krajín a potreby refinancovania vo vysokom objeme, najmä kvôli záchranným balíčkom a výpadkom daňových príjmov.

Slovensko by sa tak podľa očakávaní štátu malo v tomto roku vrátiť k miernemu hospodárskemu rastu. Podľa analytikov však k dosiahnutiu tohto rastu nebude potrebovať až taký silný výkon, keďže vývoj v roku 2009 bol charakteristický významným prepadom. V prvých troch kvartáloch minulého roka totiž hospodárstvo Slovenska medziročne klesalo postupne o 5,7 %, 5,5 % a napokon o 4,8 %. Zhruba štvorpercentný medziročný prepad sa očakáva aj v štvrtom kvartáli, ktorého rýchly odhad zverejní Štatistický úrad SR v piatok 12. februára.

Agentúra SITA vydá k správe tabuľku.