Ľudia vlani v bankách nič neusporili

Napriek pomalšiemu rastu cien a rýchlejšiemu rastu miezd si Slováci peniaze neodkladali na horšie časy, ale míňali viac.

BRATISLAVA - Ľudia vlani napriek vyšším reálnym príjmom veľa neusporili. Namiesto odkladania peňazí na horšie časy, ktoré mnohým opäť nastali po januárovom zdražovaní, viac míňali.

Na účtoch v bankách mali na konci roka prakticky toľko, čo na jeho začiatku. Pribudli síce peniaze v podielových fondoch a poisťovniach, ale aj tak sa väčšina prírastku príjmov pri pohľade na úspory „stratila“.

Peniaze si pritom ľudia neukladali do pančúch. „Na otázku, kde sa tieto stratené príjmy nachádzajú, je jednoduchá odpoveď: na účtoch firiem,“ povedal analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.

Slovenské domácnosti mohli vlani minúť o 30,5 miliardy korún viac, vypočítal Pätoprstý. „Úspory v bankách ale vplyvom rastu miezd nepribudli. Zvýšili sa investície v otvorených podielových fondoch, stále však zostáva zmiznutých takmer 25 miliárd,“ poznamenal analytik.

Ekonómovia očakávali, že z vyšších zárobkov ľudia viac usporia. Za prvé tri štvrťroky minulého roka stúpla reálna mzda v priemere o 5,7 percenta, za celý rok možno pôjde o rekordné číslo. Podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora je prekvapivé, že pri takom raste reálnych príjmov nedošlo ani len k miernemu zvýšeniu vkladov v bankách. Mohla to spôsobiť neochota ľudí sporiť, keďže vklady ponúkali historicky najnižšie úroky. V skutočnosti ceny rástli tak pomaly, že úroky infláciu pokryli a peniaze ešte aj zarobili.

Vyššie príjmy napriek tomu ľudia takmer celé minuli. V obchodoch podľa Pätoprstého nechali približne dvadsať miliárd, značnú časť nárastu príjmov dali napríklad aj na služby či autá. „Ľudia sa napriek očakávaniam o zvýšenej sporivosti strmhlav vrhli do odloženej spotreby. To určite nie je dobrý signál o ich ekonomickom myslení, najmä ak uvážime, že ich v tomto roku čakalo výrazné spomalenie rastu životnej úrovne, na ktoré sa mohli predzásobiť vo forme úspor.“

V januári až novembri mali obchodníci v priemere za mesiac tržby vyše 26 miliárd, v decembri až 32,6 miliardy korún,. Za celý rok sa tržby očistené o infláciu zvýšili o 3,5 percenta na 321 miliárd, informoval včera štatistický úrad.

Hoci ľudia prakticky nič navyše neusporili v bankách, podľa Pätoprstého je pozitívne aspoň to, že sa charakter úspor mení v prospech akciových a dlhopisových trhov. Investície v podielových fondoch stúpli za rok o viac ako polovicu. „Je to sprievodným javom klesajúcich úrokov a dôležitým signálom pre finančnú sféru do budúcnosti,“ zdôraznil analytik.

Kde sú naše úspory a investície(v mld Sk, ku koncu 2002)

banky (vrátane stavebných sporiteľní) 390,2

podielové fondy 16,0

DDP 8,8

životné poisťovne miliardy korún

Poznámka: Tabuľka obsahuje všetky investície v otvorených podielových fondoch. Asociácia odhaduje, že viac ako polovica peňazí patrí ľuďom, zvyšok firmám. Poisťovne nezverejňujú, koľko z kapitálového poistenia ide na poistné krytie a koľko na sporivú časť. Zdroj: NBS, ASS, ADDP

Ľudia presúvajú peniaze medzi účtami

Vlani sa menila aj štruktúra úspor v bankách. Ľudia presúvali peniaze na účty s vyššími úrokmi (na vklady s viazanosťou od jedného do deviatich mesiacov a nad tri roky) a na účty, kde majú peniaze kedykoľvek poruke. Štatistika národnej banky ukázala, že na termínovaných vkladoch celkovo držali podobnú sumu, no zároveň ubudlo dvadsať miliárd na vkladných knižkách (z ktorých väčšina býva tiež termínovaná) a tie sa objavili na bežných účtoch. „Časovo viazané vklady, ktoré sú k označeniu „úspory“ najbližšie, dokonca poklesli. To m...

Celý článok si môžete prečítať tu.