Podľa A. Greenspana je lepšie zdržať sa nových stimulov do rozvoja ekonomiky

Washington 12. februára (TASR) - Šéf americkej centrálnej banky (Fed) Alan Greenspan vo svojom utorkovom vyhlásení vyjadril neurčitý postoj v snahe diagnostikovať stav americkej ekonomiky v súvislosti s možnou vojnou v Iraku. V tomto období pokladá za lepšie zdržať sa akýchkoľvek nových stimulov do rozvoja ekonomiky. Vo svojom vystúpení, ktoré mnoho ekonómov označilo za podporu Bushovho plánu 695-miliardového balíka daňových opatrení, zdôraznil najmä potrebu rýchleho návratu k rozpočtovej disciplíne. Greenspan zopakoval svoj dlhotrvajúci pozitívny postoj k myšlienke eliminovania dvojnásobných daní z výnosov z cenných papierov a obligácií, ak v konečnom dôsledku neovplyvnia celkové dane z príjmov. Vo všeobecných otázkach o stave americkej ekonomiky a otázkach rozpočtu a kontroly štátneho deficitu pôsobil dosť neisto. Zdôraznil, že neurčitá situácia vyplývajúca z irackých udalostí nebude mať dlhé trvanie, ekonomika sa však môže veľmi rýchlo nakaziť a začať expandovať bez potreby akýchkoľvek vonkajších stimulov.

"Pokiaľ si nebudeme istí, že dochádza k výraznému zhoršovaniu ekonomiky a podľa môjho názoru sa tak nestane, potom sú akékoľvek stimuly predčasné," vyhlásil. Ďalšie otázky ohľadom neistoty budú podľa jeho vyjadrení zodpovedané v dohľadnej budúcnosti. Najväčší americkí obchodníci s cennými papiermi pokladajú jeho výpoveď za začiatok uvedenia nových stimulov hlavne do oblastí fiškálnej a monetárnej politiky. Veľa burzových dílerov na Wall Street očakáva v najbližších mesiacoch, že Fed bude držať stabilné úrokové sadzby.

Niektoré Greenspanove vyjadrenia na podporu Bushovej administratívy a uplatnenia balíčkov daňových opatrení vyvolali nevôľu hlavne zo strany opozície. Podľa predstaviteľa americkej opozície Toma Daschla už v roku 2001 sa Bushova administratíva snažila stimulovať ekonomiku znížením daňového zaťaženia, žiaľ neúspešne. Buschov tím sa týmto spôsobom snaží naštartovať ekonomickú expanziu a vytvoriť nové pracovné miesta. Demokrati si však myslia, že tento plán by vyvolal rekordný deficit štátneho rozpočtu.

Riziko vojny v Iraku považuje Greenspan za podstatné aj oblasti investícií. "Geopolitické problémy vyvolávajú rast neistôt a vytvárajú ďalšie bariéry rozvoja nových investícií, čím dochádza k brzdeniu celkovej ekonomickej aktivity," oznámil Greenspan. Zákonodarcovia sa opakovane Greenspana pýtali, či a kedy budú potrebné nové fiškálne stimuly, Greenspan však odpovedal, že je ešte skoro na to, aby bolo rozhodnuté, či budú použité.

Podľa správy, ktorú v utorok predložil americkému senátu, Fed očakáva, že americká ekonomika bude rásť pri stabilnej miere inflácie od 3,25 do 3,5 %, nezamestnanosť však zostane na úrovni 6 %. V júli minulého roka Fed očakával rast hrubého domáceho produktu do 4 % a zníženie miery nezamestnanosti na úroveň 5,5 %.

Greenspan očakáva, že po vyriešení irackej krízy bude ekonomika stagnovať a tým budú stimuly v fiškálnej a monetárnej politike nevyhnutné a nadobudnú politický charakter. Bližšie však nešpecifikoval, či dôjde aj k zníženiu úrokových sadzieb.