Štát sa k sociálnemu sektoru správa ako macocha
Pridajte názor30. 5. 2001 - Titulok je parafrázou konštatovania riaditeľa Domova dôchodcov v Beckove Mariána Horečného. Ten na otázku, čo je v zariadení, ktoré vedie, ohrozené finančnou podvyživenosťou sociálneho sektora v našom štáte najviac, povedal, že ľudia.
Titulok je parafrázou konštatovania riaditeľa Domova dôchodcov v Beckove Mariána Horečného. Ten na otázku, čo je v zariadení, ktoré vedie, ohrozené finančnou podvyživenosťou sociálneho sektora v našom štáte najviac, povedal, že ľudia. Obyvatelia domova i zamestnanci. Štát sa podľa neho k zariadeniam tohto typu správa ako macocha a staroba je u nás absolútne na periférii záujmu. „Ale neplačeme,“ dodal M. Horečný. Napokon, ani by to nepomohlo. Riaditeľ i všetci jeho zamestnanci sa namiesto toho snažia udržať na úrovni, čo sa dá, a zlepšujú, zháňajú sponzorov, a hoci sami majú malé príjmy, nosia obyvateľom domova aspoň, čo dopestujú v svojich záhradách, udržiavajú skromné izby a ostatné priestory vo vzornej čistote.
Beckovský domov dôchodcov postavili ešte v roku 1934 ako „chudobinec“ a zdá sa, že finančná situácia ho do tejto pozície vráti. Na umiestnenie čaká 45 starých ľudí, no miesta sa, rovnako ako v ostatných zariadeniach tohto typu, uvoľňujú len úmrtím. V ružovej situácii nie sú ani zamestnanci, ktorých mesačná mzda je 6 600 Sk, iba koncom roka sa s prémiami zvýši na 7 600 – 7 800 Sk mesačne. Stúpajúca nezamestnanosť ich však núti ani veľmi nereptať. Naopak, napriek až trápne nízkemu ohodnoteniu vzhľadom na psychickú i fyzickú náročnosť práce, sa usilujú zlepšovať životnú situáciu starých ľudí v domove zo svojho. Ak už nestačia produkty zo záhradky v domove, nosia vlastné, sem-tam aj čosi sami kúpia. Udržať kvalitu života obyvateľov domova na úrovni, aká bola bežná v minulosti, je však problém. Vlani napríklad nezvýšilo na tradičný výlet, ktorým vedenie domova starkým každoročne spestrovalo život. Tento rok teda riaditeľ s prosbou o pomoc oslovil asi 200 organizácií. Výlet by sa však dal oželieť; horšie je, keď treba objednať, povedzme, fekálny voz a práve v tom čase neúmerne vzrastú ceny pohonných látok. Ale vari najzložitejšie je udržať kvalitu výživy. Ceny potravín ustavične stúpajú, a hoci sa stravná jednotka zvýšila na osobu a deň o 3 (slovom tri... ) koruny, je to na deň stále iba 58 Sk. A viac symbolické ako efektívne (zo 66 na 72,50 Sk) je aj zvýšenie stravnej jednotky pre diabetikov, ktorí musia mať štyri jedlá denne. „Ak sme si voľakedy mohli dovoliť podávať obyvateľom ovocie aj k obedu, dnes ho majú namiesto desiatej,“ hovorí M. Horečný. Na keksy či inú dobrotu už nezostáva. Je to ako v schudobnenej domácnosti. Na pozadí faktov z tohto zariadenia sociálnej starostlivosti vyznievajú údaje zo správy ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá by sa po vyjasnení kontroverzných bodov s ministerstvom financií mala dostať na rokovanie vlády, ešte alarmujúcejšie. Fakty z nej stoja za zamyslenie a mali by sa stať podnetom pre všetkých, ktorým záleží nielen na dobrom mene štátu navonok, ale najmä vo vzťahu k tým najbezmocnejším. Za každým otriasajúcim číslom, ktoré dokumentuje náš výber z rozsiahlej analýzy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR je totiž niekoľko tisíc ľudských osudov. Zmena právneho postavenia ZSS zatiaľ nemožná Európsky Výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Výbor CPT) v SR zistil nedostatky v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) v pôsobnosti MPSVR SR okrem iného nielen v starostlivosti o občanov s duševnými poruchami a poruchami správania v materiálno-technickom, ale aj personálnom zabezpečení. Vláda na odstránenie nedostatkov, ktoré sa dosť tvrdo premietajú do kvality života obyvateľov ZSS, prijala v januári viaceré opatrenia. Jedným z nich mal byť aj prechod vybraných ZSS z rozpočtových na príspevkové organizácie. Z analýzy MPSVR SR však vyplynulo, že právne postavenie služieb ZSS predbežne zmeniť nemožno. Prečo? V hospodárení ZSS sú totiž najväčším, no pritom nedostačujúcim zdrojom príjmov úhrady za poskytnutú starostlivosť. To je zároveň kľúčový dôvod brániaci možnosti zlepšiť nepriaznivý stav v rozpočtovom krytí sociálnych služieb na rok 2001 prechodom z rozpočtových na príspevkové organizácie. Zákon o sociálnej pomoci totiž garantuje právnu ochranu občana pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu, majetku a rodinným pomerom zároveň s dostupnosťou poskytovania sociálnych služieb (SS). A tu je kameň úrazu: vzhľadom na veľmi nízke príjmy občanov umiestnených v ZSS (mesačne priemerne 4 626 Sk) sa napriek priemerným mesačným nákladom na poskytované SS až 9 974 Sk (údaje z roku 2000) musia ceny SS regulovať. Úhrady teda nezodpovedajú skutočným či ekonomicky oprávneným nákladom na jedného občana, ktorému sa SS poskytuje. Preto je podľa analýzy MPSVR zatiaľ nevyhnutné poskytovať na tieto účely dodatočné zdroje zo štátneho rozpočtu. Z analýzy vyplýva aj to, že predpoklady na zmenu formy hospodárenia môže vytvoriť iba decentralizácia pôsobností na miestnu samosprávu a vyššie územné celky. Tej sa však podľa posledného politického vývoja zrejme tak skoro nedočkáme. Dôvody na zachovanie súčasného právneho stavu ZSS sa nemôžu stať príspevkovými organizáciami, lebo: – starostlivosť v nich je právnym prostriedkom na riešenie stavu hmotnej alebo sociálnej núdze občana, – materiálne, technické a personálne zabezpečenie ZSS nevytvára predpoklady na rozvoj podnikateľských aktivít nad rámec účelu, na ktorý boli zriadené, – úhrady za starostlivosť v ZSS sú jediným spôsobom napĺňania príjmovej časti štátneho rozpočtu, no v pomere k ekonomicky oprávneným výdavkom ZSS predstavujú len obmedzené zdroje (asi 18,5 % z úrovne výdavkov), – vzhľadom na výšku dôchodkov a garanciu zostatku príjmu po zaplatení úhrady nemožno zvýšiť úhrady za sociálnu starostlivosť v ZSS na úroveň prevádzkových nákladov, – treba zachovať právnu ochranu pri kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu a právne podmienky ich poskytovania v zákone o sociálnej pomoci na jednej strane, sociálne služby a úhrada za poskytované sociálne služby na strane druhej), - pre odpisy zo základných prostriedkov, ktoré sú v systéme hospodárenia príspevkovej organizácie súčasťou nákladovej položky, by sa zvýšili náklady prevádzky v priemere o 8-12 %. Aké a pre koho sú určené zariadenia sociálnych služieb Sociálne služby sú v súlade s § 14 ods. 1 zákona č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov špecializované činnosti na riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze občana. Sú teda právnym prostriedkom na realizáciu Ústavou zaručených sociálnych práv občana. Poskytujú sa v súlade so zákonom o sociálnej pomoci, ak na ne občan uplatní nárok. Ak splní právne podmienky, je poskytnutie sociálnej služby vo vzťahu k verejným poskytovateľom sociálnych služieb vynútiteľné. Druhy sociálnych služieb podľa zákona sú opatrovateľská služba, spoločné stravovanie, prepravná služba, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a sociálna pôžička. Starostlivosť v ZSS možno vzhľadom na ekonomickú náročnosť a potrebu adresnosti a účelnosti pomoci poskytovať občanovi, ktorému nemožno poskytovať inú sociálnu službu alebo ak jej poskytnutie nerieši hmotnú či sociálnu núdzu občana dostatočne. Obec či orgán štátnej správy preto zriaďuje domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov, zariadenie chráneného bývania, detské domovy, domovy pre osamelých rodičov, stanice opatrovateľskej služby, zariadenia pestúnskej starostlivosti, útulky, krízové strediská, resocializačné strediská, rehabilitačné strediská a zariadenia opatrovateľskej služby. Okrem toho obec môže zriadiť aj domovy – penzióny pre dôchodcov, kluby dôchodcov, jedálne pre dôchodcov, strediská osobnej hygieny a práčovne. Ako rozpočtové organizácie alebo organizačné súčasti orgánu, ktorý zariadenie zriadil zákon, vymedzuje domovy pre osamelých rodičov, stanice opatrovateľskej služby, zariadenia pestúnskej starostlivo