Balíček eurozóny trhy upokojiť nedokázal, čaká sa na ďalšie šetrenie

Obrovská nedôvera voči dlhu periférnych krajín eurozóny, ktorá sa pretavila aj do výpredajov eura a akcií, napokon vyústila do víkendovej dohody o vytvorení núdzového fondu vo výške 750 mld. eur, z ktorého by mohli problémové krajiny v krajnom prípade čerpať pôžičky. 500 mld. by prispeli krajiny eurozóny a 250 mld. Medzinárodný menový fond, pričom 60 mld. by malo byť okamžite dostupných. Ruku k dielu priložila aj Európska centrálna banka, ktorá prostredníctvom národných centrálnych bánk začala s nákupmi štátnych dlhopisov periférnych krajín eurozóny.

Hoci sa určité kroky od víkendového rokovania eurozóny očakávali, rozsah tohto balíčka prekvapil aj tých najväčších optimistov a v pondelok panovala na trhoch mimoriadne pozitívna nálada, euro sa voči doláru vrátilo nad úroveň 1,30 EUR/USD a paneurópsky akciový index ESTX 50 poskočil o vyše 10 %. Optimizmus však netrval dlho a investori sa začali sústrediť na otázniky tohto balíčka.

Samotný balíček totiž problémové krajiny nezachráni, k tomu, aby sa obnovila dôvera investorov v ich dlh, sú potrebné razantné úsporné opatrenia. To si začali uvedomovať aj problémové krajiny, a Portugalsko sľúbilo zredukovať svoj tohtoročný deficit z 8,3 % HDP na 7,3 % a budúcoročný na 4,7 % a Španielsko sa zaviazalo znížiť do budúceho roka deficit na 6 % HDP. Tieto úsporné opatrenia, ktoré znižujú obrovské deficity na o čosi menšie však dôveru investorov obnoviť nedokázali, a keď chcú tieto krajiny investorov definitívne presvedčiť, že svoje dlhy dokáže splácať, budú musieť prijať ďalšie úsporné opatrenia.

Ďalším otáznikom je, či eurozóna a Medzinárodný menový fond budú tieto prostriedky ochotní uvoľniť, keď príde na lámanie chleba a niektorá z krajín bude pomoc skutočne potrebovať. 500 mld. totiž predstavuje až 5,5 % HDP eurozóny, a uvoľnenie týchto prostriedkov bude len ťažko politicky priechodné. Politické dôsledky pomoci Grécku už ukázali krajinské voľby v nemeckej spolkovej republike Severné Porýnie-Westfálsko, ktoré stáli nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú väčšinu v hornej komore nemeckého parlamentu, dôvody porážky sa pripisujú práve pomoci pre Grécko. Problém s financovaním nemusí nastať len zo strany eurozóny, ale aj zo strany Medzinárodného menového fondu, v ktorom sa 250 mld. bude taktiež hľadať len ťažko.

Výraznejšie šetrenie v periférnych krajinách eurozóny zatiaľ neprichádza a európsky balíček sa v priebehu týždňa stal predmetom politických bojov v jednotlivých krajinách eurozóny, čo naďalej drží finančné trhy v napätí. Euro sa tak voči doláru prepadlo až k úrovniam 1,25 EUR/USD, kde sa naposledy obchodovalo pred štrnástimi mesiacmi. Pod predajným tlakom boli od pondelka aj akcie, tie si však časť svojich pondelkových prudkých ziskov dokázali udržať, keď sa v piatok o 15:30 obchodoval európsky index ESTX 50 s týždňovým ziskom 7,9 % a americký S&P 500 so ziskom 3,4 %. Naopak pokračoval rast bezpečného zlata, ktoré sa prepracovalo až na nové historické maximá nad úroveň 1240 dolárov za uncu. Pozornosť sa bude v najbližších dňoch aj naďalej sústrediť do Európy, ktorú budú finančné trhy naďalej tlačiť k ďalším úsporným opatreniam.

Autor: Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers