Za dlhovú krízu môžu podľa ekonómov nezodpovedné vlády
Pridajte názor18. 5. 2010 - Podľa ekonómky a bývalej profesorky na Univerzite v Ženeve Victorie Curzon Price nemožno finančným inštitúciám zazlievať, že investovali do štátnych cenných papierov, pretože práve štátne bondy sú všeobecné považované za najbezpečnejšiu investíciu. Problém vidí skôr v nezodpovednosti vlád, ktoré svoje sľuby financujú často cez rapídne narastajúce dlhy.
Dlhová kríza nie je dôsledkom zlyhávania finančných trhov, ale nezodpovedného prístupu vlád. Zhodli sa na tom účastníci utorňajšej konferencie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a Stredoeurópskej podnikateľskej a sociálnej iniciatívy o verejných financiách. Podľa ekonómky a bývalej profesorky na Univerzite v Ženeve Victorie Curzon Priceovej nemožno finančným inštitúciám zazlievať, že investovali do štátnych cenných papierov, pretože práve štátne bondy sú všeobecné považované za najbezpečnejšiu investíciu. Problém vidí skôr v nezodpovednosti vlád, ktoré svoje sľuby financujú často cez rapídne narastajúce dlhy.
Podľa nej pritom grécky príklad ukázal, že žiť na dlh sa nedá večne a "zobudil" aj verejnosť zo sna, ktorý v nich živili svojimi sľubmi a zvyšovaním výdavkov politici. Ako dodala, chybné smerovanie exekutívy naznačuje napríklad aj to, že zadlžovanie je súčasťou samotných kritérií na udržanie verejných financií v Európskej únii. "Akceptovaná hranica deficitu je totiž 3 % hrubého domáceho produktu," konštatovala.
Ako dodal riaditeľ utorňajšej konferencie Martin Štochmaľ, problém možno hľadať aj v transparentnosti verejných financií, ktoré sú v porovnaní so súkromným sektorom často veľmi skresľujúce. "V systéme vykazovania dlhov je ešte veľa čo doháňať," povedal.