Podnikateľské prostredie môže byť pre Slovensko výhodou

Podnikateľské prostredie na Slovensku je napriek zmenám v dôsledku hospodárskej krízy naďalej jednou z hlavných konkurenčných výhod slovenského hospodárstva. Konštatuje to Ministerstvo hospodárstva SR v správe o stave podnikateľského prostredia s návrhmi na jeho zlepšovanie, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.

S takýmto hodnotením sa však nestotožňuje Podnikateľská aliancia Slovenska. "Hoci je ešte podnikateľské prostredie vďaka reformám z minulosti relatívne konkurencieschopné, kvôli trendu z posledných rokov a neriešeniu chronických bariér podnikania, by som si netrúfol označiť kvalitu podnikateľského prostredia za "jednu z hlavných konkurenčných výhod"," uviedol pre agentúru SITA výkonný riaditeľ aliancie Róbert Kičina. Ako dodal, pokiaľ nedôjde k obratu, tak čoraz viac investícii skončí mimo Slovenska.

Súčasné nastavenie podnikateľského prostredia predstavuje podľa rezortu hospodárstva vhodný základ pre znovu naštartovanie rastových a reštrukturalizačných procesov aj v období po odznení dopadov krízy. "Celkovo, jednotlivé parametre podnikateľského prostredia v SR adekvátnym spôsobom rešpektujú potreby rovnováhy medzi dynamikou podnikateľského sektora a vyváženosťou vzájomných vzťahov jednotlivých sociálnych partnerov," dodáva ministerstvo. Kičina je však presvedčený, že nízka vymožiteľnosť práva, neefektívny sociálny systém, komplikované odvody, rastúca korupcia, byrokracia či čoraz viac zaostávajúce školstvo rozhodne neprispievajú k rovnováhe medzi podnikateľským sektorom a sociálnymi partnermi, skôr naopak.

Ministerstvo hospodárstva pomenováva v správe aj niektoré z dlhodobých problémov v podnikateľskom prostredí. Ide hlavne o už spomínané problémy pri vymáhateľnosti práva, regionálne deficity v infraštruktúre či vysokú administratívnu náročnosť podnikania. Pomôcť zefektívniť fungovanie súdnictva by pritom malo podľa rezortu posilnenie funkcie rozhodcovských súdov. Jednou z dôležitých oblastí v ďalšom období bude podľa ministerstva aj podpora rozvoja ľudských zdrojov, či zníženie výskytu praktík klientelizmu a korupcie. "V tomto smere je dôraz kladený na zavedenie elektronického verejného obstarávania," dodáva rezort v správe.

Jednou z oblastí, ktorú dlhodobo považujú za problematickú podnikatelia, je výška odvodového zaťaženia. V čase dopadov krízy však ministerstvo hospodárstva priestor pre zníženie odvodov nevidí. Priestor na prehodnotenie celkového odvodového zaťaženia by mohla vytvoriť až realizácia programu UNITAS, teda zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov. Takýto krok však podľa ministerstva bude musieť byť podporený priaznivým vývojom verejných financií.