Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku vzrástla o 4,8 %

Slovenská ekonomika sa v úvode tohto roka vrátila opäť k rastu. Po minuloročnom prepade hrubý domáci produkt Slovenska v prvom tohtoročnom štvrťroku reálne vzrástol o 4,8 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR, ktorý tak navýšil svoj rýchly odhad o raste ekonomiky z mája o 0,2 percentuálneho bodu. Celkovo sa tak v prvom štvrťroku vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 15,072 mld. eur a v bežných cenách vzrástol o 2,8 %. Po sezónnom očistení sa oproti poslednému štvrťroku vlaňajška zvýšil o 0,8 %.

Pod nárast výkonu ekonomiky sa podpísal hlavne rast zahraničného dopytu, a to o 16,8 %. Vysoký zahraničný dopyt je podľa generálneho riaditeľa sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu SR Františka Bernadiča istým spôsobom ovplyvnený aj bázickým efektom. Ako dodal na piatkovej tlačovej besede, dá sa očakávať, že tak ako bude tento bázický vplyv postupne eliminovaný, mohol by sa znížiť aj čistý vývoz. Štatistický úrad podľa jeho slov zaznamenáva aj určité tendencie, ktoré podporujú rast vývozu. Ide predovšetkým o rozvoj automobilového či elektrotechnického priemyslu na Slovensku.

Postupné spomaľovanie medziročných rastov ekonomiky v ďalších štvrťrokoch pre silnejšiu bázu z minulého roka očakáva aj analytik Slovenskej sporiteľňe Michal Mušák. "Zároveň však predpokladáme počas zvyšku roka pomalšie medzikvartálne rasty, keď vyprchá efekt šrotovného a fiškálna konsolidácia v Európe môže spomaliť rast zahraničného dopytu," dodáva Mušák s tým, že aj prípadná konsolidácia verejných financií na Slovensku môže zasiahnuť domáci dopyt.

V prvých troch mesiacoch tohto roka rástol aj domáci dopyt, avšak miernejším tempom ako zahraničný dopyt, a to na úrovni 0,9 %. Spotrebiteľské správanie sa podľa predsedníčky Štatistického úradu SR Ľudmily Benkovičovej mení, a to tak, že domácnosti sa výraznejšie orientujú na úspory a racionálnejšie a efektívnejšie míňanie prostriedkov. Správajú sa tak hlavne pod tlakom vysokej nezamestnanosti.

V rámci konečnej spotreby zaznamenali podľa Štatistického úradu SR zvýšenie všetky jej tri sektory. Konečná spotreba verejnej správy vzrástla o 6,2 %, konečná spotreba domácností o 0,4 % a konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 3,4 %. Pokračoval však pokles investičného dopytu. Tvorba hrubého kapitálu sa znížila o 2,2 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 0,4 %.

V prvom tohtoročnom štvrťroku sa vytvorila pridaná hodnota v objeme 13,713 mld. eur, čo oproti vlaňajšku predstavuje nárast o 5,2 %. V priemysle sa pritom tvorba pridanej hodnoty zvýšila o 13,1 %. Prírastky pridanej hodnoty dosiahli aj odvetvia pôdohospodárstvo, rybolov a chov rýb o 29,9 %, obchod, hotely a reštaurácie, doprava o 11,7 % a verejná správa, školstvo, zdravotníctvo a ostatné služby o 4 %. Naopak, pokles bol v stavebníctve o 18,9 % a vo finančnom sprostredkovaní a nehnuteľnostiach o 4,6 %.

Z vytvoreného hrubého domáceho produktu dôchodkovou metódou tvoril hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky 8,261 mld. eur pri medziročnom raste o 7,4 %. Odmeny zamestnancov v hodnote 5,624 mil. eur klesli o 1,2 %. Objem vybraných daní z produkcie a dovozu klesol o 1,9 % na 1,663 mld. eur a hodnota subvencií bola vyššia o 12,5 % a dosiahla 475,2 mil. eur.

Tak ako naznačil prvý kvartál, slovenská ekonomika by už v tomto roku mala rásť. Európska komisia napríklad prognózuje rast hrubého domáceho produktu Slovenska o 2,7 %, rezort financií počíta v prognóze z februára s rastom o 2,8 % a Národná banka Slovenska vo svojej prognóze predpokladá rast ekonomiky o 3,2 %.

Slovensko si po rokoch vysokých ekonomických rastov zažilo v minulom roku pravý opak. V dôsledku svetovej hospodárskej krízy a rapídneho poklesu zahraničného dopytu totiž otvorená ekonomika krajiny vykazovala rekordné medziročné prepady hrubého domáceho produktu. Kým v roku 2008 hospodárstvo Slovenska ešte medziročne stúplo o viac ako 6 %, vlani hrubý domáci produkt medziročne klesal vo všetkých kvartáloch a celkovo za minulý rok poklesol o 4,7 %.