Zmeny Zákoníka práce podľa KOZ podnikanie nezhoršili

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR odmieta tvrdenia Republikovej únie zamestnávateľov o tom, že zmeny v Zákonníku práce zhoršili podnikateľské prostredie na Slovensku. "Nepočul som ani jeden argument, ako bolo podnikateľské prostredie zhoršené Zákonníkom práce," povedal na tlačovej besede viceprezident KOZ Vladimír Mojš. Podľa neho sa totiž v pracovnoprávnom kódexe počas pôsobenia súčasnej vlády "nič dramatického neudialo". Mojš nesúhlasí s vyjadreniami zamestnávateľov o tom, že novela Zákonníka práce obmedzila zmluvnú slobodu. "Slovenský Zákonník práce plne zodpovedá štandardom európskej legislatívy," povedal. Podľa neho zamestnávatelia pristupujú demagogicky k prezentovaniu toho, že sa zhoršilo podnikateľské prostredie.

Prezident KOZ Miroslav Gazdík upozornil na to, že počas troch rokov aplikácie Zákonníka práce odborári racionálne pristúpili na požiadavky zamestnávateľov k sflexibilneniu pracovnoprávnej legislatívy. "Pristúpili sme na stanovenie flexikonta, ktoré vyžadovalo zamestnávanie v automobilovom priemysle a strojárenskom priemysle," povedal Gazdík. Tento nástroj podľa neho využilo už viac ako 50 firiem na Slovensku. Na požiadavku zamestnávateľov sa podľa odborárskeho šéfa pristúpilo aj k tomu, aby sa pracovný pomer na určitý čas mohol počas dvoch rokov dvakrát predlžovať. "Mali sme na srdci to, aby bola zamestnanosť zabezpečená," zdôraznil Gazdík. Novela Zákonníka práce však podľa neho vytvorila podmienky na "dôstojnú a dobrú prácu a obmedzenie sociálneho dampingu".

V súvislosti s návrhom na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na roky 2010 až 2011 uzatvorených medzi Odborovým zväzom KOVO a Zväzom strojárskeho priemyslu SR, resp. Zväzom elektrotechnického priemyslu SR na celé odvetvia viceprezident KOZ Mojš skonštatoval, že Republiková únia zamestnávateľov zastrašuje. "Vnímam to ako veľké zastrašovanie firiem aj občanov, že rozširovaním kolektívnych zmlúv položíme firmy, že bude veľké prepúšťanie," povedal. Na firmy v konkurze, či firmy v činnosti len jeden rok sa podľa neho kolektívna zmluva podľa zákona rozšíriť nemôže. "Kolektívna zmluva sa môže okrem toho rozšíriť len tam, kde nie je uzatvorená žiadna iná kolektívna zmluva," dodal Mojš. Množstvo firiem má pritom podľa neho kolektívnu zmluvu uzatvorenú. Vyjadrenia o tom, že rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv na celé odvetvia môže vyvolať prepúšťanie vo firmách, pre agentúru SITA odmietla aj ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová.

Zmeny kľúčových zákonov regulujúcich podnikateľské prostredie počas pôsobenia súčasnej vlády často smerovali proti ochrane vlastníctva, zmluvnej slobode a podnikateľskej iniciatíve. Konštatuje to Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), podľa ktorej pôsobí neúmerné množstvo novej a často meniacej sa legislatívy odradzujúco aj na potenciálnych zahraničných investorov. Zamestnávatelia vnímajú podľa prezidenta únie Mariána Juska v posledných štyroch rokoch zhoršenie v procese prijímania legislatívy ako aj v jej obsahu. "To sa už nesmie zopakovať," konštatoval na pondelňajšej tlačovej besede Jusko s tým, že má byť štandardné vyjadrovať k pripomienky k prijímaným zákonom a diskutovať o ich dopadoch.

Najzásadnejším problémom slovenskej ekonomiky je v súčasnosti podľa Juska vysoká nezamestnanosť. "Máme potenciál, aby ekonomika rástla a na druhej strane ekonomika nevytvára pracovné miesta," konštatuje prezident RÚZ. Najškodlivejšie boli podľa jeho slov v tejto oblasti tie právne normy, ktoré zrigidnili trh práce. Stále väčším problémom pre ekonomiku je podľa neho aj udržateľnosť verejných financií. Podnikateľské prostredie podľa zamestnávateľov výrazne deformuje aj všade prítomná korupcia.

Z hodnotených zákonov RÚZ pozitívne vníma iba zmenu živnostenského zákona. Za najvážnejšie zmeny s negatívnym vplyvom považujú zamestnávatelia obmedzenie zmluvnej slobody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, umožnenie núteného rozširovania vyšších kolektívnych zmlúv, neopodstatnený rast minimálnej mzdy či neriešenie kritického stavu financovania sociálneho systému. Rovnako RÚZ kritizuje aj zneužívanie reklamačného konania a komplikovanosť administratívy a časté zmeny v daňovej legislatívne.