FED stále tají, kde má kľúče od minulosti

Pridajte názor  Zdroj:

15. 6. 2010 - Nasledujúci článok bude parafrázovať komentár Alexa Newmana pre internetový portál New America, kde sa autor snaží zhrnúť informácie o infiltrácii FEDu do celého kapitálového trhu,  enormných škodách napáchaných na účet každého Američana a každého jednotlivca držiaceho americké doláre

Nasledujúci článok bude parafrázovať komentár Alexa Newmana pre internetový portál New America, kde sa autor snaží zhrnúť informácie o infiltrácii FEDu do celého kapitálového trhu,  enormných škodách napáchaných na účet každého Američana a každého jednotlivca držiaceho americké doláre.

Pred spustením ekonomického kolapsu v roku 2007 floridský realitný developer William Pitts správne vycítil moment, že ekonomika USA smeruje do veľmi ťažkého obdobia. V snahe ochrániť   úspory nakúpil finančné inštrumenty, ktoré rastú na hodnote v priamej úmere k poklesu realitného trhu a bankového sektora. Napriek tomu, že jeho predpovede boli správne, investície dopadli veľmi zle a to vďaka činnosti centrálnej banky USA.

Pitts sa vyjadril pre New America, že v priebehu prvého polroka 2008 narazil na analýzu renomovaného analytika prešetrujúceho finančnú kondíciu najväčších amerických bánk a realitného trhu, z ktorej vyplynul ich hrôzostrašný hospodársky obraz. Bola to pravda. Skúmanie verejne dostupných bankových výkazov odhalilo blížiace sa problémy.

Na základe týchto informácií Pitts predal svoje akciové podiely v Citibank, Bank of America a zároveň sa rozhodol zaujať na ich akciách predajnú špekulačnú pozíciu /predal ich akcie, short selling/, ktorá získava na hodnote s poklesom hodnoty akcie. Rovnako ako mnoho ďalších investorov nakúpil aj rôzne ETF fondy profitujúce v prípade poklesu akcií realitného a finančného sektora. Bol by to veľmi múdry krok, Pitts však dodal, “potom sa začali diať čudné veci.” Masívne finančné injekcie a nákupy akcií finančných inštitúcií.

Ukázalo sa, že pod rúškom stabilizácie ekonomiky bankový kartel vedený FEDom spustil sériu krokov, ktoré v konečnom dôsledku viedli k transferu biliónov dolárov bankám na náklady daňových poplatníkov, pričom zároveň zdecimoval investície nespočetného množstva rozumných investorov. Špeciálny inšpektor určený pre preskúmanie použitia programu odkupovania problémových aktív z amerických bánk /TARP, Troubled Asset Relief Program/ odhadol potenciálne globálne náklady všetkých krízových záchranných operácií na 23,7 bilióna dolárov, inak povedané viac ako 75 tisíc dolárov na každého Američana.

Redistribúcia bohatstva

Pitts vysvetlil niektoré manipulácie používané FEDom: “ak sme začali skúmať tento problém – a dnes je to všeobecná vedomosť – centrálne banky poskytovali úvery veľkým finančným inštitúciám pri nulových úrokových sadzbách...tie zobrali obrovské sumy peňazí požičané od FEDu a  začali zarábať dvoma spôsobmi: prvým bolo vzájomné nakupovanie si akcií medzi bankami, čím si zvyšovali vlastnú trhovú hodnotu.. a potom si požičiavali obrovské sumy peňazí od FEDu, aby následne nakúpili americké dlhopisy, čo predstavovalo garantované bezplatné výnosy od amerického daňového poplatníka.” Ak FED poskytne nové peniaze bankám za nulové úroky a tie kúpia štátne cenné papiere, majú  isté profity vo výške úrokových sadzieb týchto cenných papierov od daňových poplatníkov USA. Toto je štýl vládnej redistribúcie bohatstva smerom k bankám.

Okrem požičiavania si peňazí na nákup dlhopisov za nulové úrokové sadzby, banky dostávali ešte jednu silnú, avšak stále málo komentovanú dotáciu: FED platí bankám úroky, ak si vo FEDe uložia voľné prostriedky, čo v podstate znamená platenie bankám za to, že nepoužijú tieto peniaze na poskytovanie úverov. A to je iba začiatok.

V polovici roka 2009 prezident FEDu Ben Bernanke priznal pred kongresom, že FED poskytol 500 miliárd dolárov 14 zahraničným centrálnym bankám od roku 2007 do konca 2008 formou tzv. likviditných swapov. Tieto peniaze boli následne poskytnuté zahraničným finančným inštitúciám. Samozrejme, nič z tohto nebolo prezentované verejnosti. Tieto swapy určite neboli určené na prospech bežným Američanom. FED vytlačí doláre a pošle ich zahraničným centrálnym bankám v zámene za ich národné meny. Zahraničné centrálne banky potom poskytnú dolárové úvery domácim bankám, s úmyslom predísť ďalšiemu nárastu hodnoty dolára a tlaku na nárast dolárových úrokových sadzieb. Zaplavenie trhu dolármi však znamená, že každý existujúci dolár bude schopný nakúpiť menej tovarov ako tomu bolo predtým, čím spôsobuje infláciu /pozn. quadrillio – infláciu nevnímame ako nárast celkovej cenovej hladiny. Infláciu predstavuje nárastu množstva peňazí v obehu/. Táto do neba volajúca krádež najviac poškodzuje chudobných a stredné vrstvy. Rovnako tak poškodzuje investorov, ktorí správne čítajú trhový vývoj.

FED taktiež potvrdil poskytnutie núdzových úverov v objeme 2 bilióny dolárov, o ktorých odmieta zverejniť detaily, napriek tomu, že bol vyzvaný federálnymi súdmi. Navyše zagarantoval niekoľko biliónov ďalších úverov, vedúcich k tomu istému: väčšej inflácii, väčším dlhom a väčšej distorzii finančných trhov.

Ďalší veľkolepý príklad očividnej manipulácie trhu FEDom vyšiel na svetlo v apríli 2009. Ešte predtým ako kongres schválil záchrannú pomoc pre banky v roku 2008 /autor to pomenoval banksters bailouts od slovo gangster/, Federal Reserve Bank of New York /najdôležitejšia banka v systéme FEDu/ poskytla úvery trom spoločnostiam s ručením obmedzeným, ktoré sama vytvorila.

Boli to u