Ako sme sa stali miliardármi

Jeden z našich najväčších neduhov je že zabúdame. Zabúdame hlavne na skúsenosti našich rodičov a ich rodičov. Potom sa znenazdajky ocitneme vo svete, kde sme jedným veľkým experimentom. Vo svete, kde je hlavnou prioritou míňať peniaze; vo svete, kde je náš dlh niekoľkonásobne väčší ako bol kedykoľvek v histórií; vo svete, kde si banky medzi sebou obchodujú deriváty o veľkosti mnoho násobkov svetového bohatstva;  vo svete, kde svoju budúcnosť predávame na úkor súčasnej spotreby; vo svete, kde jediné peniaze, ktoré poznáme sú kusy papiera.

V tomto komentári sa vrátim naspäť k zmyslu peňazí a ich hodnote. Už predtým som písal článok „Alfa a omega ekonomiky“, kde som sa venoval peniazom z historicko-filozofického pohľadu. Pre správne pochopenie peňazí je nutné ale pochopiť ich históriu a tú vo veľmi jednoduchom príbehu predstavuje Jeff Harding vo svojom článku „Money: A Semi Fictional Fable“. Záver si dovolím upraviť.

Zabudli sme, čo sú peniaze

Je veľmi jednoduché porozumieť peniazom, avšak väčšina ľudí nemá poňatie, čo to je. Všetci vieme, že barter nie je efektívny spôsob výmeny a peniaze sú pre ekonomiku prospešné. Ale peniaze nie sú kusom papiera. Dovoľte mi vymyslieť príbeh, aby som túto myšlienku mohol ilustrovať.

Predstavte si rozľahlé izolované údolie pred niekoľkými storočiami žijúce z poľnohospodárskej produkcie. Ľudia ráno vstávajú a idú farmárčiť, loviť, budovať obydlia, variť a vykonávať mnoho ostatných bežných činností.

Prichádza Ďuro

Ďuro neznáša farmárčenie a nie je v tom ani veľmi dobrý. Avšak je hĺbavý a rád veci zlepšuje a časom tak vymyslí pluh. Ten mu umožní byť oveľa lepším farmárom, aj keď mu to nevonia. Jeho sused Jano si všimne náhly úspech Ďura a požiada ho, či by mu mohol vyrobiť pluh. Ďuro povie, že na to nemá čas, lebo musí farmárčiť a spraviť si zásoby obilia na zimu. Jano tak navrhne, že ak mu vyrobí pluh, tak dá Ďurovi nejaké obilie. Netrvalo dlho aby Ďuro v ponuke videl príležitosť ako sa vyhnúť farmárčeniu a vyrobil tak Janovi pluh. Čoskoro začal vyrábať pluhy pre všetkých svojich susedov a jeho životná úroveň pekne rástla. Vynašiel sa barter a špecializácia.

Čo sa však stalo z ekonomickej perspektívy? Jano si musel ušetriť nejaké obilie a neprejesť ho, aby mohol získať pluh. Toto sa nazýva kapitál a reálne úspory.  Zapamätajte si, toto je kľúč.

Prichádza zlato

Každý sa dopočul o pluhu a Ďuro tak rozširuje svoj biznis. Avšak z jeho sýpky začalo vytekať zrno, keďže ho vymieňa za svoje pluhy. Má tak veľa obila, že ho nedokáže míňať alebo vymieňať za tovary dostatočne rýchlo na to, aby sa mu nekazilo. To nie je pre Ďura dobré.

Ďuro rozmýšľa o svojom probléme a všimne si, že každému sa páčia zlaté šperky, tie sa nekazia, nehrdzavejú, sú vzácne a ľahko sa s nimi pracuje. Ľudia túžia po tejto veci. Ďuro tak dostane nápad – pošle svojho syna, aby vymenil tak veľa prebytočného obilia za zlato ako sa len dá. Ďuro z tohto zlata začne robiť veľa okrúhlych diskov rovnakej veľkosti a hmotnosti. Vynašli sa mince.

Ďuro tak začne používať mince na nákup všetkého čo potrebuje a pretože mu každý dôveruje a zlato si cenia všetci, tak tieto mince aj všetci prijímajú. Čoskoro sa mince rozšíria po celej komunite a ekonomika rastie. Je to veľmi jednoduché obchodovať, keď existuje univerzálne platidlo. Ďuro pri razení mincí na každej z nich tiež trocha zarába.

Zapamätajte si, že ľudia vždy museli ušetriť niečo z toho, čo vyprodukovali, aby mohli získať zlato. Tieto reálne úspory alebo kapitál je to, čo poháňa ekonomiku dopredu. Zlato sa stalo iba prostriedkom výmeny reálnych úspor za tovary.

Prichádza zmenka

Ďuro začal podnikať aj v ostatných odvetviach a posiela tak svojich synov do celého sveta, aby mu získavali základné materiály. Nosiť so sebou veľa zlata je však riskantné. Avšak každý mu dôveruje a tak začne tlačiť certifikáty, ktoré držiteľa oprávňujú vymeniť tento certifikát za určité množstvo zlatých mincí. Ďuro preto uchováva svoje zlato v jaskyni stráženej jeho synovcom. Ďuro podpisuje a pečatí každý certifikát a nazýva ich „potvrdeniami o zlatom vklade“. Ľudia vedia, že ak Ďuro hovorí, že má zlato, tak skutočne má zlato a akceptujú certifikáty. (Priložený obrázok ukazuje potvrdenie o zlatom vklade do pokladnice USA z roku 1882, ktorý dáva držiteľovi certifikátu získať 100 dolárov v zlatých minciach na požiadanie).

 

Ďurove deti šíria zmenky, každý ich akceptuje. Čoskoro každý vidí hodnotu v zlatých certifikátoch a tak začnú ľudia vkladať svoje zlato do Ďurovej jaskyne za zlaté certifikáty (je to bezpečnejšie ako držať zlato doma). Funguje to skvelo a Ďuro zistí, že objavil bankovníctvo. Pretože zlata bolo obmedzené množstvo, tak Ďuro nemohol zaplaviť trh svojimi certifikátmi a ceny tovarov tak záviseli iba od ich ponuky a dopytu.

Prichádza Ben

4 Ďuro však raz zomrel a svoj biznis prenechal svojmu synovi, Benovi. Ben bol príliš prešibaný a dosť lakomý. Hovorí sa, že mal letný dom v horách a veľa pekných koní a kočiarov.  Pre ženy bol atraktívny a rád robil party. Čoskoro jeho biznis prestal vynášať toľko, aby mohol platiť za svoje účty.

Ben však čoskoro dostal dobrý nápad. Všimol si, že ľudia iba málokedy menili zlaté certifikáty za mince v jeho banke. Čo keby, povedal si Ben, som tak začal požičiavať zlat