Niečo nefunguje ako by malo

Sú tomu už takmer 3 roky, čo začala ekonomická kríza. Pred rokom, rokom a pol na ňu reagovali vládni predstavitelia bezprecedentnými krokmi – zdvojnásobením oficiálnych deficitov krajín, zavedením kvantitatívneho uvoľňovania alebo benevolentnou bankou legislatívou. Posledné dni sa však ukazuje, že tieto záplaty nepriniesli nič iba nákup pár mesiacov navyše pred tým, ako začne ekonomika kolabovať do novej a oveľa hlbšej depresie.

Každý, kto číta naše komentáre vie, z čoho by malo pozostávať jeho investičné portfólio, resp. aký smer by mali nabrať jeho špekulatívne pozície. V najbližších komentároch si to však ešte pripomenieme. Dovtedy sa poďme pozrieť na americkú nezamestnanosť, ktorá je výkladnou skriňou arogantného populizmu politikov a chybnou ekonomickou doktrínou hlavných ekonómov.

Nezamestnanosť v USA

Joe Biden krásne zosumarizoval posledný report NFP. Ak neberieme do úvahy census, potom zamestnanosť v súkromnom sektore dosiahla +83,000 v porovnaní s očakávaniami +110,000. Nezabudnime pripomenúť, že umelý model vzniku-zániku firiem pridal 147,000 miest, čo je opäť čistá fantázia.

Nezamestnanosť za jún poklesla z 9,7% na 9,5%, a na milisekundu naštartovala akciové trhy, keďže tie očakávali nárast nezamestnanosti na 9,8%. Avšak tu sa nejedná o nič iné ako o štatistickú ilúziu, pretože pracovná sila v USA poklesla o 652,000 ľudí (napriek tomu, že americká populácia rastie). Toto je najväčší prepad pracovnej sily za posledných 15 rokov. Keby sa tak nestalo, tak by nezamestnanosť vzrástla nad 10%.

 

Pomer zamestnaných k celkovej populácií tak dosiahol 4-mesačné minimum 58,5%. Za posledné dva mesiace bolo z pracovnej sily vyradených viac ako milión ľudí. Množstvo znechutených ľudí (ktorí si nedokážu nájsť prácu) narástlo o 124,000 na historické maximá 1,2 milióna. Je stále ťažšie a ťažšie nájsť si prácu, momentálne to trvá až 35,2 týždňa, čo je vec nevídaná. 46% nezamestnaných hľadá bez úspechu prácu už vyše 6 mesiacov.  

Podtónom tohto reportu sú tak obnovené negatívne trendy na trhu práce, pri tom, ako opadávajú fiškálne a monetárne stimuly, cyklus zásob dosahuje svoje maximá a dopyt zo zahraničia začína oslabovať. Preto ak by toto bola normálna recesia s normálnym ozdravením, tak by sme mali vidieť payrolls konzistentne minimálne vo výške 150,000.

Ak sa pozrieme na sektorové čísla, tak nábor privátneho sektora poklesol z 54,8% na 52,2%. To nám hovorí, že takmer polovica firiem prestala prijímať nových ľudí. Citlivejšie dáta prieskumu domácností ukázali pokles až 301,000 miest, čo je prvý pokles od minulej jesene.

Čo je však horšie, zaznamenali sme pokles hodinovej mzdy o 0,1% a pokles pracovného týždňa o 0,3%, čo znamená, že celkový príjem poklesol o 0,4%. To je aj dôvodom posledných negatívnych čísiel predaja aut, spotrebiteľskej dôvery a maloobchodných predajov.

Množstvo zamestnancov v priemysle klesá z 38k v apríli na 32k v máji a 9k v júni, čo je najnižšia hodnota za tento rok. To korešponduje s poklesom ISM z úrovne 62,4% na 52,4%, čo je pokles charakteristický pre obdobie depresie ako v júni 2008. Znepokojujúce je to, že to bol práve priemyselný sektor, ktorý naštartoval obnovu.

Podobne však vyzerajú aj ostatné odvetvia – maloobchodní predajcovia by určite neprepúšťali 7,000 zamestnancov, keby mali býčí pohľad na svoje tržby, keby mali banky lepšiu víziu úverov, tak by neprepúšťali 15,000 zamestnancov, a podobne by to nerobili ani stavebné firmy, ktoré sa zbavili 22,000 zamestnancov. Všetky tieto firmy prepustili zamestnancov aj v máji. Bez dopytu z reálnej ekonomiky bude pracovný trh odsúdený na dlhodobé trápenie.

Niečo nefunguje

Podľa projekcií Bieleho domu po oznámení fiškálnych stimulov a intervencií do ekonomiky by mala byť teraz nezamestnanosť pod hranicou 8%. Avšak nenachádzame sa nikde v jej okolí. Niečo nie je v poriadku, pretože ekonomika dostáva iba krátkodobé impulzy, ktoré nevytvárajú dlhodobejšie pracovné miesta. Ak sú naše deti naša budúcnosť, tak ich súčasná nezamestnanosť na úrovni 18,2% si zaslúži oveľa viac pozornosti ako jej venujeme. Stimuly na väčšie míňanie  nie sú odpoveďou. Potrebujeme stimuly na zamestnávanie. Je čas oprášiť daňový zákon  o ekonomickej obnove z roku 1981 (nižšie súkromné dane, zrýchlenie odpisov, stimuly pre malé firmy a sporiteľov), zakončuje Joe Biden.

Predstihové indikátory

Dovoľte mi pridať ešte dva predstihové indikátory, podľa ktorých sa americká ekonomika dostane do opätovnej recesie už v druhej polovice tohto roka. Prvým je ECRI index, ktorý vždy, keď dosiahol hodnotu -10, tak nasledovala recesia. Ten by na túto úroveň mohol dosiahnuť už v priebehu dvoch týždňov.

 

Nemenej dôležitým je aj Baltic Dry Index, ktorý meria lodné objednávky na medzinárodnú prepravu sypaného materiálu, a dosahuje najväčší pokles od čias prepadu akciových trhov, pričom naznačuje prepad na nové ročné minimá.

 

Záver

Za nami je cenzus, nulové úrokové sadzby, kvantitatívne uvoľňovanie a obrovské stimuly. Ekonomika však naďalej ide zlým smerom. Vzhľadom k tomu, že prichádzajú voľby (midterm elections), tak z tábora Bernankeho a Obamu môžeme očakávať hru s ná