Armagedon eurozóny

Šumy o možnom odchode Grécka z Eurozóny sa objavujú čoraz častejšie. Krajina totiž po skončení trojročného obdobia, na ktoré jej ostatné krajiny Hospodárskej a menovej únie poskytli financovanie, ostane s ešte vyšším dlhom než má teraz. Jej šance na záchranu bez reštrukturalizácie alebo dokonca odchodu z Eurozóny sú mizivé.

Politici stále popierajú, že riziko defaultu Grécka alebo dokonca jeho odchodu z Eurozóny existuje, no trh ako aj analytici nemajú podobný názor. Pravdepodobnosť opustenia Eurozóny určite nie je nulová. Kvantifikovať pravdepodobnosť odchodu Grécka z eurobloku je pomerne ťažké ak nie nemožné a preto sa analytici banky ING pozreli na problematiku inak.

Vytvorili modely, ktoré sa snažia odhadnúť, aký efekt by mal odchod Grécka z Eurozóny na ostatné krajiny a dokonca v modeloch počítajú aj s možnosťou, že by sa rozpadla aj celá Eurozóna. Právne totiž odchod krajiny z Eurozóny nie je vôbec doriešený a vstup do menového bloku mal byť nezvrátiteľný.

Dlhová kríza by ale nakoniec mohla donútiť aj ostatné krajiny k odchodu z Eurozóny. A práve s touto možnosťou banka v reporte „Rozpad Eurozóny – Kvantifikovanie nemysliteľného“  uvažuje. Nemecká kancelárka Merkelová v máji povedala: „Pokiaľ padne euro, nepadne len jedna mena. Celá Európa padne. Myšlienka európskej jednoty zlyhala.“

Dopady scenáru rozpadu eurobloku sú podobne negatívne. Aj keď je totiž pravdepodobnosť takejto udalosti malá, jej dopady by boli obrovské. Kolaps Lehman Brothers by bol len trpaslíkom. Eurozóna je totiž najväčším obchodným blokom na svete a jej dezintegrácia by mala katastrofálne následky.

Banka teda počíta s dvomi scenármi. Prvým, pri ktorom Eurozónu opustí Grécko a s druhým, kedy sa celá Eurozóna rozpadne. Samotný odchod krajiny z EMU ale jej problémy s dlhom príliš nerieši. Pokiaľ nebude dlh denominovaný do novej meny, jej dlh dokonca vzrastie. A aj pokiaľ bude dlh prevedený do novej meny, pomer dlhu k HDP ostane maximálne nezmenený. Prípadné tlačenie peňazí centrálnou bankou zas vyvolá vysokú infláciu, čo zabráni akémukoľvek kapitálu vo vstupe do krajiny. Oslabenie meny by ale mohlo obnoviť potrebnú konkurencieschopnosť týchto ekonomík.

V prípade odchodu Grécka z Eurozóny by HDP krajiny po prvých dvoch rokoch prepadol o 7,5% v porovnaní so základným scenárom banky, HDP zvyšných krajín Eurozóny by bolo nižšie o približne 1% v porovnaní so scenárom bez odchodu Grécka.

Situácia sa ale mení v prípade rozpadu celej Eurozóny. Pre uľahčenie odhadov banka počíta s kolapsom menového bloku na konci roka 2010.V prvom roku po rozpade EMU by HDP v pôvodných krajinách Eurozóny prepadlo o 5-9%, kumulatívne by HDP za prvé dva roky oproti scenáru bez rozpadu Eurozóny klesol o 9-14%. Efekt oboch scenárov je vidieť na prvom grafe.



Slabé meny 16. resp. 17. krajín Eurozóny by oslabili a podporili by export, no zisky z exportu by neboli dostatočné na to, aby kompenzovali stratený domáci dopyt.

Depresia v Európe by stiahla do recesie aj zvyšný svet, najviac ale krajiny Strednej Európy. V prípade rozpadu Eurozóny by dosiahla za prvé dva roky strata ekonomického rastu viac ako 15%. Zasiahnutá by bola aj US ekonomika, nakoľko by dolár prudko posilnil.



Dopad na cenovú hladinu bude rôzny. V prípade, že Eurozónu opustí len Grécko, zažije len Helénska republika dvojcifernú infláciu. V prípade rozpadu Eurozóny sa silná inflácia dostaví aj v ostatných periférnych krajinách Eurozóny kvôli prepadom ich nových mien o viac ako 50%. Naopak, Nemecko a ostatné silné krajiny by zažili deflačný šok.



Na finančné trhy by oba scenáre mali výrazne negatívny vplyv a ide teda o zlý a horší scenár . V prípade odchodu Grécka z Eurozóny by ceny aktív prudko prepadli, grécke cenné papiere by výrazne stratili na hodnote a tieto straty by museli priznať banky z ostatných krajinách Európy. Vlády by museli niektoré banky zachraňovať, čo by ďalej zhoršovalo ich už aj tak krehkú fiškálnu pozíciu.

V prípade rozpadu Eurozóny by finančný sektor zažil obrovský šok, nakoľko by boli bilancie všetkých finančných inštitúcií silne zasiahnuté a devalvácie jednotlivých mien by spôsobili insolventnosť väčšiny inštitúcií.

Ako následok rozpadu by nastala obrovská divergencia aj pri úrokových sadzbách jednotlivých krajín. Výnos na 10-ročných nemeckých dlhopisoch by prepadol pod úroveň 1% a naopak v okrajových častiach Eurozóny by výnosy vzrástli na 7-12%. Spredy medzi výnosom nemeckých dlhopisov a dlhopisov Grécka, Portugalska, Španielska, Írska a Talianska ponúka ďalší graf



Na výmenných kurzoch by sa výrazne prejavil už odchod Grécka z Eurozóny. Trhy by sa okamžite začali báť o udržateľnosť menového bloku. EURUSD by mohol prepadnúť až na 0,85 EURUSD a dokonca sa nedá vylúčiť úroveň 0,70/75. Nová grécka drachma by stratila približne 80% oproti euru.

V prípade kompletného rozpadu Eurozóny by pásmo devalvácie siahalo od 7,5% do 50% oproti novej nemeckej marke. Rozsah devalvácií je zobrazený na nasledujúcom grafe.



ING vo svojom  reporte ponúka aj graf nových mien v porovnan&iacu