Zlato je lacné

„Zlato sa ťaží z podzemia v Afrike alebo inde. Potom ho roztavíme, vykopeme ďalšiu dieru, skryjeme ho tam a zaplatíme ľuďom aby stáli okolo a strážili ho. Zlato nemá žiaden úžitok. Každý, ktorý to sleduje z Marsu by sa škrabal za hlavu.“ Warren Buffet

Nie je to len Warren Buffet, ktorý zastáva uvedenú myšlienku ale aj mnoho ďalších ľudí tvrdia, že „zo zlata sa nedá najesť“. Nemyslím, že sa dá najesť z papierových dolárov, čo je však dôležité je, že za niekoľko rokov nebudeme môcť byť schopní si vymeniť jedlo za doláre, za zlato to však bude fungovať vždy (minimálne na čiernom trhu). Avšak nemienim presviedčať kohokoľvek o užitočnosti zlata, avšak pre tých ktorí si radi spájajú fakty prinášam opäť skrátený text jednej zo skvelých analýz Dylana Grica zo Societe General, ktorá bola napísaná v novembri 2009.

Zlato a centrálne banky

Hromadenie zlata v 70-tych rokoch centrálnymi bankami odštartovalo slávny zlatý býčí trh. Centrálne banky sa stali v druhom polroku 2009 prvýkrát čistými nákupcami zlata od roku 1988. Cena, za ktorú by bol americký dolár plne krytým zlatom (ako bolo na vrchole zlatej mánie zo 70. rokov) je $6,300. Takže existuje dôvod na to, že zlato je lacné. Navyše býčí trh v 70. rokoch bol podporovaný problémom na trhu s energiami, prispôsobivou politikou centrálnych bánk a nervozitou, že politici stratili svoj smer. Vidíte nejakú podobnosť?

V roku 1965 na základe obáv o inflačnú politiku USA a znehodnotenie svojich dolárových rezerv začala francúzska centrálna banka meniť svoje doláre za zlato. To spustilo sériu udalostí, kde Francúzsko nasledovalo Belgicko, Holandsko, Nemecko a v roku 1970 aj Británia. V roku 1971 bretton-woodsky systém, ktorý viazal cenu dolára na zlato, skolaboval. Francúzi tak vypálili prvú strelu a naštartovali veľký býčí trh zlata a striebra.

 Tak ako dnes, centrálne  banky vtedy nekupovali zlato aby zvýšili jeho cenu, ale preto že opúšťali myšlienku podpory dolára.  Zlato sa môže dnes zdať jalové, avšak vidíme paralely medzi súčasnými nákupmi Indie (a ostatných centrálnych bánk) a francúzskymi nákupmi v neskorých 60. rokoch. A choré politiky podporujú tento smer. Nasledujúci graf udáva cenu zlata v 70. rokoch.

 

Vnútorná hodnota zlata

Štandardnou odpoveďou pánovi Buffetovi by mohlo byť, že zlato je dlhodobým uchovateľom hodnoty, čo je najčastejšie používané zdôvodnenie investovania do zlata. Skutočne, priložený graf ukazuje, že reálna hodnota zlata vo Veľkej Británii je podobná tej z roku 1265.

Avšak tento graf ukazuje aj to, ako nevhodné bolo zlato ako uchovávateľ hodnoty. Pokiaľ by niekto uložil svoj majetok do zlata v 15. storočí, odkázal ho svojim deťom a prikázal by im spraviť to isté, potom by bol veľmi prekvapený, keby zistil, že za nasledujúcich 500 rokov by hodnota jeho zlata poklesla o 90%. Alebo pokiaľ by ste kúpili v januári 1980, tak by ste až do dna zlata v roku 1999 utrpeli stratu 70%, čo je reálna strata až 9% ročne.

 

Takže zlato nie je vnútorne bezpečnejšie v porovnaní s ostatnými aktívami. Tiež na tom nie je nič mystické – zlato sa hýbe dolu a hore podľa svojich fundamentov. Čo sú však tieto fundamenty? Ako môže aktívum bez cash-flow alebo tržieb byť hodnotené?

Jednoduchá odpoveď je, že nemôže. Vnútorne je celkom bez hodnoty. Skutočne, keď hovorím ľuďom, že nakupujem zlato, najčastejšou námietkou je to, že nemá takmer žiadne priemyselné použitie. Určite by som bol na tom lepšie, keby som  kupoval komoditu, ktorá je využiteľná v priemysle ako striebro alebo platina?

Je to práve táto „nevyužiteľnosť“, ktorá dáva zlatu svoju hodnotu, pretože ho robí perfektnou menou. Ak vlastníte striebro, potom recesia spôsobí pokles jeho ceny, pretože poklesne jeho priemyselný dopyt. Avšak cena zlata nebude ovplyvnená poklesom priemyselného dopytu, pretože ten takmer neexistuje!

Papier verzus zlato

Na to, aby sme vedeli oceniť zlato, uvedomme si, že tradične boli papierové peniaze založené na zásobe zlata alebo striebra. Vkladatelia drahých kovov by dostali potvrdenie o vlastníctve drahého kovu a čoskoro sa toto potvrdenie stalo jednoduchším pre obchod ako fyzické zlato. Takže pokým použitie papierových peňazí v 18. storočí úplne bežným, tento papier bol vždy vymeniteľný v zlate alebo striebre. Peňažná zásoba bola vždy krytá zlatom.

Plná vymeniteľnosť bola postupne riedená  po prvej svetovej vojne, a až vznikom bretton-woodskeho systému dostali iba centrálne banky možnosť konverzie papiera do zlata.  Avšak ten skolaboval v roku 1971, keď držitelia dolára prestal dôverovať americkým sľubom, že obmedzia svoje tlačenie dolárov. Spojenie zlata a dolára tak bolo ukončené. Odvtedy tak množstvo peňazí v obehu nebolo kryté ničím iným ako sľubom centrálnych bankárov udržiavať zásobu peňazí na stabilnej úrovni.

Takže jedným zo spôsobov merania hodnoty zlata je preto opýtať sa aká by bola hodnota zlata, keby mali byť doláre opäť plne kryté zlatom. USA vlastní (oficiálne) 263 mil. troyských uncii zlata a monetárna báza FEDu je 1,7 bilióna. Takže cena by bola na úrovni $6,300.

 

Priložený graf ukazuje rozsah, v akom bolo zlato kryté od 60. rokov. V súčasnosti je krytý na 1