Niektorí už sporia na dôchodok

BRATISLAVA – O bezstarostnejšie prežitie staroby má záujem čoraz viac Slovákov. Príjem od štátu v podobe priemerného mesačného dôchodku 6200 korún dôchodcom sny o životnom štandarde nenapĺňajú, a tak sa snažia o zabezpečenie ďalších peňazí. Jednu z možností ponúkajú doplnkové dôchodkové poisťovne.

Za šesť rokov svojej existencie si doplnkové poistenie začalo platiť takmer pol milióna klientov. Obľuba nepovinného sporenia na dôchodok pritom rastie a poisťovne zaznamenali vlani zatiaľ najväčší záujem. Do ich evidencií pribudlo približne 176-tisíc nových prispievateľov.

„Spolu s krivkou poistencov sa dvíha i čiara dosiahnutých príjmov. Celkové príjmy prekročili za celý čas existencie poisťovní deväť miliárd korún,“ povedal Marián Štofko, prezident Asociácie doplnkových dôchodkových poisťovní. Nárast oproti roku 2001 pritom predstavoval viac ako tri a pol miliardy korún.

Najväčším dielom prispievajú do poisťovní zamestnávatelia. Poisťovniam zaplatili za šesť rokov ich pôsobenia na finančnom trhu viac ako štyri miliardy. Druhú priečku obsadili príspevky poistencov, ktoré sú o tristotisíc korún nižšie. Príjmy poisťovní dopĺňajú výnosy z hospodárenia na finančom trhu.

Poisťovne investujú príspevky sporiteľov hlavne do štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok. Porfólio investícií je však široké a zahŕňa aj ďalšie možnosti zhodnocovania, ako sú termínové vklady, nehnuteľnosti alebo podielové listy.

Doplnkové dôchodkové poistovne vyplatili od svojho vzniku dôchodky takmer päťdesiatim tisícom ľudí. Tí si rozdelili približne osem a pol miliardy korún. Viac ako polovici z nich vyplatili poisťovne dôchodky jednorázovo a zvyšným poistencom platia dlhodobo prostredníctvom pravidelných dôchodkov.

Najatraktívnejší z produktov je podľa Štofka doplnkový starobný dôchodok, ktorý z porfólia služieb predstavuje takmer 29 percent. Poisťovne však dávky vyplácajú aj v rámci výsluhového, doplnkového, invalidného alebo pozostalostného dôchodku.

Záujemca o tento typ poistenia môže uzavrieť zmluvu ako samoplatca alebo na základe zamestnávateľskej zmluvy. „V druhom prípade mu jeho zamestnávateľ doplatí určité percento z príspevku, ktoré si zohľadní ako daňový výdavok. Výška percenta pritom závisí od zamestnávateľa. Obvykle sa však pohybuje od jedného do troch percent, podľa druhu činnosti a veku zamestnanca,“ hovorí Margi...

Celý článok si môžete prečítať tu.