Náklady dôchodkovej reformy môžu ohroziť plnenie maastrichtských kritérií

Bratislava 13. marca (TASR) - Vykazovanie nákladov, spojených s prechodom od priebežného k novému systému financovania dôchodkov na Slovensku z prostriedkov štátneho rozpočtu by mohlo ohroziť plnenie maastrichtských kritérií Európskej únie (EÚ). Do celkových výdavkov štátneho rozpočtu by sa totiž podľa metodiky EÚ ESA 95, ktorú používa pri jeho zostavovaní rezort financií, mali započítavať aj transformačné náklady dôchodkovej reformy, financované mimo zdrojov z privatizácie.

Momentálne je na prefinancovanie deficitu Sociálnej poisťovne, ktorý začne vznikať od roku 2004 po presmerovaní časti dnešných dôchodkových odvodov na osobné účty občanov, určených vyše 60 miliárd Sk z privatizácie SPP. V prípade, že by vláda odložila prostriedky aj z ďalšej privatizácie, by sa štátny rozpočet na jeho vykrývaní mal podľa ministra práce zúčastňovať zrejme až po roku 2010. Aj vtedy však bude podľa prepočtov rezortu práce predstavovať ročný deficit Sociálnej poisťovne viac ako 2 % HDP, pričom maastrichtské kritériá, ktoré treba spĺňať pre členstvo v Európskej menovej únii, obmedzujú celkový deficit verejných financií na maximálne 3 % HDP.

Vicepremiér a minister financií SR Ivan Mikloš ubezpečil, že rezort o tomto probléme intenzívne rokuje so Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom, pričom dúfa v jeho pozitívne vyriešenie. "S oboma inštitúciami sa vedú intenzívne diskusie, pričom Poľsko uskutočňovalo tieto rozhovory už posledné dva roky, pretože začali s reformou skôr," uviedol. Hoci podľa striktného výkladu metodiky by sa mali náklady dôchodkovej reformy do celkového deficitu započítavať, minister si myslí, že by bolo možné dosiahnuť výnimku. "Experti SB aj MMF sa prikláňajú k tomuto názoru, pretože, ak by sme reformu nerobili, vznikali by oveľa väčšie náklady a tie by sa v určitom časovom horizonte preliali aj do explicitných deficitov verejných financií," skonštatoval I. Mikloš.

Na osobné účty ľudí, ktorí sa od roku 2004 rozhodnú vstúpiť do nového kapitalizačného piliera dôchodkového poistenia, by malo podľa koncepcie rezortu práce plynúť 10 % z dnešných 28 % ich hrubej mzdy, predstavujúcich odvod na dôchodkové zabezpečenie. Výpadok, ktorý tým vznikne Sociálnej poisťovni vo financovaní terajších dôchodcov, bude pritom závisieť od nastavenia parametrov systému, ako aj od toho, aký podiel ľudí sa pre nový systém rozhodne. "V prípade, že by bol vstup do kapitalizačného piliera povinný pre ľudí od 16 do 35 rokov a z občanov od 36 do 55 rokov by sa pre nový systém nerozhodol nikto, deficit poisťovne v roku 2004 by predstavoval okolo 12 miliárd korún," uviedla pre TASR hovorkyňa Sociálnej poisťovne Andrea Kadnárová. V prípade, že by si z uvedenej vyššej vekovej skupiny začali na osobných dôchodkových účtoch šetriť všetci, by však tento schodok stúpol už na takmer 26 miliárd korún. V ďalších rokoch sa tieto deficity, ktoré prognózovala poisťovňa, pritom ešte zvyšujú.