Ukrajina potrebuje reformy aj za cenu nepopulárnych krokov

Pridajte názor  Zdroj:

25. 8. 2010 - "Dôležité bude ako sa vláda postaví voči najslabšie zarábajúcim vrstvám a penzistom, ako nastaví sociálnu sieť," povedal pre agentúru SITA obchodný radca SR v Kyjeve Peter Schuster. Prezident Viktor Janukovyč a premiér Mykola Azarov podľa neho začali cestu veľkých zmien v krajine aj na základe požiadaviek Medzinárodného menového fondu.

Súčasná vláda na Ukrajine je podľa nášho obchodného radcu odhodlaná urobiť veľmi razantné ekonomické a sociálne reformy ako žiadna predtým. "Ukrajina to jednoducho potrebuje. Keď sa chce vyvíjať smerom k Európskej únii, musia prísť aj veľmi nepopulárne reštriktívne opatrenia. Aj keď sotva sa to niekomu páči. Dôležité bude ako sa vláda postaví voči najslabšie zarábajúcim vrstvám a penzistom, ako nastaví sociálnu sieť," povedal pre agentúru SITA obchodný radca SR v Kyjeve Peter Schuster o zavádzaní reforiem u nášho východného suseda. Ako ďalej pripomenul, prezident Viktor Janukovyč a vláda Mykolu Azarova začali cestu veľkých zmien na Ukrajine aj na základe požiadaviek Medzinárodného menového fondu (MMF).

Ceny plynu pre obyvateľov na Ukrajine vzrástli už od augusta priemerne o 50 % a od októbra majú zdražieť bytovo-komunálne služby o 20 až 30 %. "Odbory namietali, že ceny plynu sa počas roka nemôžu zdvihnúť a že regulačná komisia neodôvodnene zdvihla ceny plynu pre domácnosti. Vláda prisľúbila rôzne kompenzácie pre jednotlivé skupiny obyvateľov. Ako sa k tomu postavia obyvatelia. to neviem, ale veľmi sa toho obávajú," uviedol Schuster o zdražovaní na Ukrajine.

Ukrajina sa po vlaňajšom prepade svojej ekonomiky o 15,1 % snaží dostať von z recesie, ktorá tvrdo zasiahla 46-miliónovú krajinu. "Na Ukrajinu dopadla svetová hospodárska kríza hlavne na ťažký a chemický priemysel, ale samozrejme, viditeľná, citeľná a prítomná je v každom odvetví hospodárstva. Pokles záujmu o železné rudy v zahraničí a pokles ich cien začiatkom roka sa preto výrazne prejavil," pokračoval Schuster. Napríklad chemický priemysel vyrábal na sklad, lebo náklady boli pomaly vyššie ako výsledné ceny.

Pokles cien surovín, ktorých dodávaním je Ukrajina známa, veľmi tvrdo dopadol na jej ekonomiku. Tá je tiež veľmi náročná na energetiku. "Navyše, na Ukrajine bol dlho politický boj medzi dvoma tábormi, čo ekonomike nepomohlo. Až novozvolený prezident Janukovyč zostavil vládnu koalíciu, získal síce chabú, ale väčšinu v parlamente," dodal Schuster. Na všetkých stretnutiach s obchodnými radcami, kde bol, videl, že vláda chce poznať problémy zdola, aké dopady budú mať jednotlivé pripravované zákony na rôzne sociálne skupiny ľudí.

MMF koncom júla schválil nový úverový program pre Ukrajinu za 15 mld. USD na dva a pol roka. Ukrajina zároveň dostala prvú tranžu pôžičky v objeme 1,89 mld. USD, druhú časť dostane po splnení dohodnutých podmienok do konca roka v sume okolo 1,1 mld. USD. "Ukrajinskí predstavitelia chcú značnú časť týchto peňazí - až 80 % použiť v prospech Národnej banky Ukrajiny na veľmi vážne reštrukturalizačné reformy ekonomiky. Zvyšných 20 % pôjde na splatenie starých úverov. Táto pôžička pomôže stabilizovať kurz domácej meny hryvny a prispeje k dôvere občanov k vlastnej mene," predpokladá Schuster. Ukrajina si chce požičať ďalších 450 mil. USD od Európskej banky pre obnovu a rozvoj na opravy a modernizáciu pozemných komunikácií.

Nová úverová dohoda medzi MMF a Ukrajinou predpokladá zníženie deficitu ukrajinského štátneho rozpočtu na úroveň 3,5 % HDP v roku 2011 a 2,5 % HDP v roku 2012. Svoj verejný dlh by mala Ukrajina do roku 2015 znížiť pod úroveň 35 % HDP. Ukrajina sa tiež zaviazala, že s účinnosťou od roku 2011 zvýši ceny plynu s cieľom vylepšiť hospodárenie štátneho energetického podniku Naftogaz.

Ekonomika na Ukrajine vzrástla v druhom štvrťroku tohto roku medziročne o 6 % a oproti prvému kvartálu o 3,9 %. V prvom štvrťroku hospodárstvo krajiny posilnilo medziročne o 4,9 %. Vlani sa ekonomika prepadla o 15,1 % - v prvom kvartáli pokles predstavoval 20,2 %, v druhom 17,8 %, v treťom 16 % a v štvrtom kvartáli 6,8 %. Vláda očakáva v tomto roku rast HDP o 3,7 % a v budúcom roku by mala ekonomika vzrásť o 4,5 %. Inflácia v krajine spomalila v júli na medziročnej báze na 6,8 % z júnových 6,9 %. V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v júli znížili o 0,2 % a klesli už štvrtý mesiac za sebou. Inflácia by mala v tomto roku dosiahnuť 13,1 % a budúci rok klesnúť na 10,8 %.

(1 EUR = 1,2611 USD)