Dlh v zdravotníctve dosiahol vlani 193,5 mil. eur
Pridajte názor2. 9. 2010 - V tom istom období predvlaňajšieho roka sa pohyboval na úrovni 273,2 mil. eur. V roku 2009 sa tak dlh v rezorte znížil o takmer 80 mil. eur. Rok predtým pritom vzrástol o viac ako 5 mil. eur.
Správa "VLÁDA: Dlh v zdravotníctve dosiahol vlani 193,5 mil. eur" rozšírená v treťom odseku o vyjadrenia ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika.
BRATISLAVA 2. septembra (SITA) - Celkový dlh v zdravotníctve dosiahol ku koncu minulého roka 193,5 mil. eur. V tom istom období predvlaňajšieho roka sa pohyboval na úrovni 273,2 mil. eur. V roku 2009 sa tak dlh v rezorte znížil o takmer 80 mil. eur. Rok predtým pritom vzrástol o viac ako 5 mil. eur. Pokles dlhov bol do výraznej miery ovplyvnený poskytnutím návratnej finančnej výpomoci nemocniciam v celkom výške približne 130 mil. eur.
Ako sa ďalej uvádza v správe o vývoji dlhov, ktorú vo štvrtok vzala na vedomie vláda, s výnimkou zdravotníckych zariadení delimitovaných na obce a kraje a transformovaných na neziskové organizácie, prišlo u všetkých ostatných skupín k poklesu zadlženosti. I naďalej pritom platí, že nemocnice najviac dlžia dodávateľom liekov a zdravotníckych pomôcok.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik po rokovaní vlády uviedol, že jedným zo spôsobov, ako zastaviť tempo rastu dlhu, je pripravovaná transformácia zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. "Dokážu hospodáriť vyrovnane a dokonca aj so ziskom," upozornil Uhliarik. Ďalšie opatrenia si podľa neho vyžiada zníženie dlhov. Okrem toho, že dlhy budú môcť uhradiť zo zisku, alebo aj predaj prebytočného majetku, ako sú napríklad budovy.
Najväčšiu časť tvoril dlh zariadení v pôsobnosti rezortu. K 31. decembru uplynulého roka predstavoval 115,5 mil. eur a medziročne sa znížil o vyše 80 mil. eur. V roku 2008 pritom stúpol o 1,6 mil. eur. Rezort priznáva, že pokles bol spôsobený vplyvom čerpania návratnej finančnej výpomoci. Nemocnice v jeho pôsobnosti totiž získali z celkovej sumy určenej na oddlženie takmer 114 mil. eur. Zároveň upozorňuje, že vplyv na zadlženosť mali aj príjmy od zdravotných poisťovní. Kríza podľa neho spôsobila, že nezvyšovali objem platieb za výkony.
Pri zariadeniach delimitovaných na obce a vyššie územné celky (VÚC), alebo transformovaných na neziskové organizácie sa dlh sledoval od obdobia delimitácie, respektíve transformácie. V prípade týchto nemocníc bolo podľa ministerstva oslovených 90 zariadení a z nich osem nezaslalo, respektíve odmietlo zaslať podklady o stave záväzkov.
"Z podkladov, ktoré boli zaslané, vyplýva, že nemocnice delimitované na obce a VÚC a zariadenia transformované na neziskovky majú záväzky po lehote splatnosti vo výške 77,5 mil. eur. Na tomto dlhu majú 76 % podiel nemocnice delimitované na kraje," informuje rezort. V rovnakom období predminulého roku bol ich dlh nižší o 800 tis. eur.
Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti si podľa materiálu plnia svoje záväzky v lehote splatnosti a nevykazujú vyššiu mieru zadlžovania. Ich dlh bol ku koncu uplynulého roka 370 tis. eur a medziročne sa znížil o 130 tis. eur. Zdravotné poisťovne dlžili takmer 200 tis. eur, čo je približne polovica zo stavu ku koncu roku 2008.
Agentúra SITA vydá k správe video na http://video.sita.sk.