Železnice nechcú rokovať o mzdách
Pridajte názor18. 3. 2003 - BRATISLAVA – Železničná spoločnosť (ZSSK) nebude s odborármi rokovať o raste miezd skôr, než železničiarsky štrajk, momentálne pozastavený predbežným opatrením súdu, odborová centrála zruší. Na otázku, či sa na kolektívnom vyjednávaní zúčastnia v dohľadnom ...
BRATISLAVA – Železničná spoločnosť (ZSSK) nebude s odborármi rokovať o raste miezd skôr, než železničiarsky štrajk, momentálne pozastavený predbežným opatrením súdu, odborová centrála zruší. Na otázku, či sa na kolektívnom vyjednávaní zúčastnia v dohľadnom čase aspoň Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ich hovorca Ján Keresteš uviedol, že vedenie ŽSR o raste miezd s odborármi ešte nerokovalo. „V utorok máme s vedením ŽSR stretnutie, kde by sme sa mali dohodnúť na ďalšom postupe,“ povedal predseda Odborového združenia železničiarov (OZZ) Jozef Schmidt.
Odborové centrály v súčasnosti čakajú na stanovisko Okresného súdu Bratislava I., ktorý má rozhodnúť vo veci zákonnosti štrajku. Ten bol predbežným opatrením toho istého súdu 3. februára po troch dňoch pozastavený. Voči opatreniu sa odbory odvolali, štrajk odvo- lajú najskôr potom, ako rozhodne súd.
Záujmom železničiarov je v nadchádzajúcom kolektívnom vyjednávaní dosiahnuť rast miezd v tomto roku o mieru inflácie plus päť percent. V kolektívnej zmluve podpísanej na roky 2002 a 2003 sa pritom uvádza, že výšku miezd na rok 2003 určí kolektívne vyjednávanie, avšak pri garancii rastu minimálnej mzdy vo výške inflácie kalkulovanej v návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rok (8,8 percenta).
Hovorca ZSSK Miloš Čikovský podotkol, že spoločnosť pripustí len taký nárast miezd, na ktorý bude mať zdroje. V dôsledku štrajku sa však už táto východisková základňa znížila približne o 90 miliónov korún, kalkulovaných ako straty z tohto protestu, povedal Čikovský. Podobne ako ŽSR však uprednostňuje aj ZSSK ako východiskový stav na vyjednávanie nulapercentný medziročný nárast miezd, s ktorým počíta aj podnikateľský plán spoločnosti na rok 2003.
Odborári chcú vyčerpať všetky možnosti kolektívneho vyjednávania, štrajk vo veci miezd prichádza podľa Schmidta do úvahu ako posledná možnosť. V uplynulom období železničné odbory štrajkovali až dvakrát.
Dôvodom bolo rušenie osobnej dopravy na regionálnych tratiach. Najprv dopravu ochromili len na 6 hodín a následne vstúpili do časovo neobmedzeného štrajku. Tento štrajk prer...
Celý článok si môžete prečítať tu.
