Budeme šetriť na byt o dva roky dlhšie ?
Pridajte názor12. 6. 2001 - Tibor Bucha Z pohľadu občana najväčšou výhodou stavebného sporenia je vysoké zhodnotenie vkladov a prijateľný úrok stavebného úveru. V hre je štátna prémia. Ako ukazuje tabuľka č.1, postupne sa znížila z pôvodných 6 000 Sk na terajších 4 500 Sk, resp.
Dokončovanie malometrážneho bytu v Petržalke Snímka TASR/Rudolf Bihary |
Tibor Bucha
Z pohľadu občana najväčšou výhodou stavebného sporenia je vysoké zhodnotenie vkladov a prijateľný úrok stavebného úveru. V hre je štátna prémia. Ako ukazuje tabuľka č.1, postupne sa znížila z pôvodných 6 000 Sk na terajších 4 500 Sk, resp. zo 40 % na 25 %. Podľa ministerky financií Brigity Schmögnerovej sa však ráta so znížením prémie z 25 % na 20 % - maximálna výška prémie sa zníži zo 4 500 Sk na 4 000 Sk. Pritom práve kvôli štátnej podpore je stavebné sporenie výhodné pre ľudí, ktorí si môžu dovoliť šesť rokov mesačne odkladať z výplaty (pri neustále rastúcich nákladoch na základné životné potreby rodiny) len menšie finančné sumy.
Prepočet znázornený v tabuľke č. 2 ukazuje, že ak by v NR SR prešiel návrh B. Schmögnerovej, občana poškodíme dvakrát: v zhoršených podmienkach mu potrvá asi o rok dlhšie, kým sa dopracuje k cieľovej sume, medzitým mu rast cien a vývoj inflácie (10%) zvýši náklady a predĺži sporenie o ďalší rok. Namiesto 6 budeme šetriť 8 rokov. Je vôbec otázne, či najmä mladé rodiny môžu na byt toľko čakať - či stavebné sporenie (z pohľadu nevyhnutného riešenia bytovej otázky) nestratí pragmatický význam. Možno namietnuť, že postupovať sa dá aj iným spôsobom: občan zvýši základný mesačný vklad - povedzme z terajších 1 500 Sk na 2 000 Sk na osobu, aby sa k cieľovej sume dopracoval za rovnaký čas ako doteraz. V sociálno-ekonomických podmienkach, ktoré charakterizujú súčasný stav na Slovensku, si však takúto veľkorysosť môže dovoliť máloktorá mladá rodina. A tak sa môže stať, že ak sa ujme redukčný návrh B. Schmögnerovej, bude sa znovu ročne stavať a rekonštruovať menej bytov. Ako je to v Česku? Počas 9-ročnej existencie stavebného sporenia na výšku prémie (4 500 Čk) nesiahli. Odborníci to vnímajú aj ako dobrý signál pre zahraničie (pozri tab. č. 3):
A ČO HYPOTÉKY?
Hypotéky poskytuje v SR päť bánk - Slovenská sporiteľňa, VÚB, Tatra banka, Istrobanka, Hypovereinsbank. Úrokové rozpätie je od 9,9 % do 13 %. Bonifikácia úrokovej miery sa však vzťahuje len na fyzické osoby a výlučne na bytovú výstavbu. Splatnosť je od nula do 30 rokov. Keďže uhradiť sumu treba do dovŕšenia 55 rokov, pri 30-ročnej hranici splatnosti hypotéky ju nedostane starší ako 25- ročný občan. Zároveň musí za poskytnutý úver ručiť nehnuteľnosťou. Na ilustráciu: keby sme v hypotekárnej banke splácali 1 mil. Sk (s 10-ročnou splatnosťou), musíme byť schopní ročne splácať 100-tis. Sk istiny plus 100-tis. Sk úverov. Na to by rodina potrebovala mať čistý mesačný príjem prevyšujúci 20- tis. Sk, resp. hrubý príjem 50-tis. Sk. Pri stavebnom sporení (úver vo výške 1 mil. Sk) splácame 50-tis. Sk istiny a 50-tis. Sk úroky. To by mala zvládnuť rodina, ktorej priemerný hrubý mesačný príjem sa pohybuje od 25- do 30-tis. Sk- a to je reálne dosiahnuteľná hranica.
PREZLIEKANIE MEČIAROVÝCH KOŽUCHOV
Rezort financií zdôvodňuje svoj reštriktívny návrh nárastom tzv. priateľských sporiteľov. Tí počas 6-ročného sporenia nepožadujú stavebný úver, ale sa podieľajú na tvorbe fondu stavebného sporenia. Mečiar priateľských sporiteľov obvinil, že si "za štátne peniaze šetria na kožuchy" - a zrušil ich. Bola to však práve B. Schmögnerová, ktorá "kožušníkov" 1. októbra 1999 novelou zákona sama znovu legalizovala. Zdôvodnila to tým, že je (úpravou výšky prémie) nevyhnutné zreálniť výnosy z uložených peňazí, aby vznikla situácia porovnateľná s komerčnými bankami. Vicepremiér I. Mikloš si položil otázku, prečo by mali daňoví poplatníci prispievať na štátnu prémiu tým klientom stavebných sporiteľní, ktorí v konečnom dôsledku nepodporia výstavbu bytov na Slovensku?
O ČO PRÍDE ŠTÁT ?
Generálny riaditeľ ČSOB stavebnej sporiteľne Pavel Strnad ponúkol prepočty,
čo prinesie 1 mld Sk štátnej podpory stavebného sporenia :
l
8-9 mld Sk investovaných do bytovej výstavby
l
35-tisíc pracovných miest
l
5,3 mld Sk príjmov štátneho rozpočtu (DPH, daň z príjmov, zákonné poistenie)
l
zníženie zadlženia ekonomiky
l
útlm inflácie
Skrátenie štátnej podpory stavebného sporenia o 0,8 mld Sk, naopak, spôsobí:
l
o 7,2 mld Sk menej investícií do bytovej výstavby, (t.j. o 7- 8 tisíc menej bytov)
l
o 28-tis. pracovných miest menej
l
o 4 mld Sk menej v štátnej pokladnici
l
zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu o 3,2 mld Sk
Minister výstavby a regionálneho rozvoja István Harna sa obáva, že zmeny, ktoré pôsobia demotivujúco na ...
Celý článok si môžete prečítať tu.
