EÚ rozhodne o nástrojoch zvyšovania rozpočtovej disciplíny

Lídri členských krajín Európskej únie, ktorí sa vo štvrtok stretávajú na dvojdňovom summite v Bruseli, majú na programe schvaľovanie akčného plánu s cieľom zvýšiť rozpočtovú disciplínu v rámci dvadsaťsedmičky prostredníctvom viacerých opatrení vyvolávajúcich rozporuplné reakcie. Hoci sa niektoré z nich zrejme nepodarí presadiť, podľa analytikov a médií pôjde o najambicióznejšiu ekonomickú reformu únie od zavedenia spoločnej meny v roku 1999. Predmetom rokovaní budú najmä dva tematické okruhy, ktorými sú sprísnenie dohľadu nad hospodárskou politikou jednotlivých štátov a sprísnenie sankcií za porušovanie rozpočtových pravidiel.

Sprísnenie dohľadu je považované za prelomový krok, keďže možnosť potrestať krajiny eurozóny za prekročenie stanovenej hranice rozpočtového deficitu by sa mala rozšíriť na všetky kritériá poukazujúce na nebezpečný ekonomický vývoj. Sankcie tak budú hroziť aj v prípade hroziaceho pádu realitného trhu, aký nedávno zažilo Írsko a Španielsko, alebo poklesu konkurencieschopnosti. Centrálne inštitúcie tiež budú každoročne kontrolovať návrhy štátnych rozpočtov, aby sa jednotlivé krajiny navzájom príliš nerozchádzali a neohrozovali spoločné ciele.

Ďalším z prostriedkov zvyšovania rozpočtovej disciplíny majú byť finančné záruky v podobe úročiteľných alebo neúročiteľných vkladov. Tie by sa mohli zmeniť na pokutu v prípade, že by porušovanie pravidiel pretrvávalo. Predstavitelia tiež zvažujú možnosť, aby porušovatelia prišli o dotácie z eurofondov. Sankcie sa pritom majú týkať nielen krajín, ktorých rozpočtový deficit prekročí hranicu troch percent hrubého domáceho produktu (HDP), ale aj tých, ktorých zadlženie prekročí 60 percent HDP a nebudú ho znižovať. Sankcie by navyše mali byť uplatňované rýchlejšie, nie však automaticky, ako požadovala nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová. Nemecká líderka v tejto otázke ustúpila nátlaku francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, čo sa v Nemecku stretlo s veľkou kritikou. Berlín a Paríž navrhujú mimoriadne prísne sankcie za opakované porušovanie rozpočtových pravidiel v podobe pozastavenia hlasovacích práv, čo však medzi partnermi vyvolalo vlnu nesúhlasu.

Významnou témou summitu je aj zmena štatútu fondu na ochranu eura z dočasného na trvalý nástroj. V súčasnosti sa totiž predpokladá, že krízový fond bude existovať iba do roku 2013. Podľa nemeckých a francúzskych politikov si však takýto krok vyžiada zmeny v Lisabonskej zmluve, ktorá začala platiť iba minulý rok.