Jesenný summit posunul rozhodovanie o krízovom mechanizme na december

Brusel 29. októbra (TASR) - Jesenný summit Európskej únie priniesol len čiastkové napredovanie v ceste za novým krízovým mechanizmom pre prípad rozpočtovej nedisciplinovanosti členských štátov po roku 2013.

Nemecká iniciatíva o ukotvenie dôležitých záväzných pravidiel pomocou zmeny hlavného legislatívneho rámca pre fungovanie Európskej únie - Lisabonskej zmluvy, zatiaľ cieľ nedosiahla. Lídri 27 členských krajín však vyslali jasný signál o tom, že sú ochotní rokovať o prípadnom otvorení zmluvy, no postavili sa hlavne za "jemné" úpravy, ktoré by si nevyžadovali komplikované schvaľovanie v každom členskom štáte cez rôzne stupne procedúr končiacich pri celonárodných referendách. Znamená to, že bude potrebné text sformulovať tak, aby sa nemenili kompetencie členských štátov a neprechádzali na Európsku úniu. Tvorba mechanizmu otvorí svoju ďalšiu dôležitú kapitolu v decembri na poslednom regulárnom summite EÚ, dokedy dostal stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy mandát preskúmať možnosti legislatívnych zmien a politických konzekvencií z nich vyplývajúcich, v rovnakom čase pripraví Európska komisia návrh esenciálnej podstaty mechanizmu.

V roku 2013 vyprší platnosť tzv. obranného valu eurozóny, teda možnosti čerpania pomoci z prostriedkov v celkovej výške 750 miliárd eur v prípade, že sa niektorá členská krajina dostane do veľkých finančných ťažkostí, teda na pokraj kolapsu verejných financií. Do záchranného mechanizmu po tomto roku, ktorý by mal obsahovať viac preventívnych ako represívnych opatrení, by malo patriť zahrnutie súkromného sektora pri zodpovednosti za prípadný krízový stav verejných financií v tom-ktorom štáte. Do formátu sa ráta aj s konceptom riadeného bankrotu, teda reštrukturalizácie dlhu štátov v prípade platobnej neschopnosti. Za úspech pre deviatku členských krajín, ktoré sa podpísali pod žiadosť nezahrnúť náklady na dôchodkovú reformu do výpočtu rozpočtových schodkov a verejných dlhov, možno považovať to, že sa touto otázkou bude zaoberať do decembra Európska komisia i zasadnutia Rady Európskej únie pre ekonomické a finančné záležitosti.

Veľa detailov však ešte o konkrétnych zámeroch nie je, a tak vedúci predstavitelia európskych inštitúcií, ako aj šéfovia vlád a hlavy členských štátov sa o nich vyjadrovali s veľkými zábranami. "Je príliš skoro hovoriť o akýchkoľvek detailoch. Čo možno potvrdiť, je to, že Európska rada má za sebou dosiahnutie solídnej dohody pre posilnenie eura v budúcnosti," sumarizoval Van Rompuy.

Ďalšia nemecká idea o "vytrestaní" štátov s nezodpovednou rozpočtovou politikou zamrazením ich volebného práva v Rade Európskej únie nepadla na úrodnú pôdu. Napriek tomu, že nemecká kancelárka Angela Merkelová deklarovala vôľu ďalej sa touto alternatívou zaoberať, väčšina členských štátov sa stavia proti a predseda EK José Manuel Barroso nazval presadenie takéhoto opatrenie za nerealistické. Klauzula "no-bail-out", ktorá zakazuje prevziať za členskú krajinu jej dlhy, by mala zostať naďalej v Lisabonskej zmluve po jej prípadnom otvorení nedotknutá.

(osobitný spravodajca TASR Vladimír Jombík) (spravodajca TASR Silvester Balog) zll