Soulský summit G20 dosiahol v niektorých oblastiach pokrok

Soul/Frankfurt nad Mohanom 13. novembra (TASR) – Veľké nádeje spájané so soulským summitom hláv štátov a vlád najpriemyselnejších a veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík (G20) sa nestali realitou. Stretnutie však nevojde do dejín ako neúspech. Piaty summit G20 dosiahol pokrok v koordinácii hospodárskej politiky a otvoril cestu k dôležitým globálnym reformám.

Nemecký denník Financial Times Deutschland zhrnul výsledky soulského summitu takto:

Globálne nerovnováhy – Krok ku globálnej regulácii. Spor o exportné prebytky bol v Soule zmiernený, ale zo stola nezmizol. Namiesto toho, aby sa stanovil pre exportné krajiny limit ich ročného prebytku v pomere k hrubému domácemu produktu, v budúcnosti sa problémové sféry svetového obchodu budú analyzovať podľa špecifických kritérií. Aké indikátory sa majú použiť, to teraz ešte nikto nevie.

Ukazuje sa však, že pri meraní a váhe prebytkov a deficitov by mala pripadnúť významná úloha aj menám a výmenným kurzom. Vypracovanie súboru indikátorov dostali za úlohu ministri financií a francúzske predsedníctvo G20, ktoré sa začalo skončením soulského summitu. Správu o plnení úlohy podajú na šiestom summite, ktorý sa uskutoční v prvej polovici 2011.

G20 by sa tak vlastne mohlo zmeniť na svetovú ekonomickú vládu. Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová hovorí o "globálnom ekonomickom vedení".

Menové kurzy – Nebude nový menový systém. V spore o meny a menové kurzy sa v Soule fakticky nedosiahol nijaký pokrok. V Soule sa dostala do komuniké len formulácia, ktorú koncom októbra dohodli ministri financií G20. Šéfovia štátov a vlád potvrdili, že sú za menové kurzy tak, ako ich potvrdia trhy. Zhodli sa aj na tom, že devalváciám mien, ktoré by mali viesť k výhodám v konkurenčnom zápase, treba zabrániť.

"Menové kurzy musia odzrkadľovať ekonomické reality," povedal americký prezident Barack Obama a zrejme to mieril na Čínu. Američania obviňujú Peking, že kurz jüanu držia umelo nízko. "Je dôležité, že Čína postupne vytvára podmienky pre prechod k trhovému systému menového kurzu. V záverečnom dokumente sa však neobjavila kritika čínskej menovej politiky. Podľa nemeckého spolkového ministra financií Wolfganga Schäubleho nie je menová vojna zažehnaná. Konflikt trvá.

Rozhodnutie americkej centrálnej banky, Fedu, pustiť do obehu do konca júna budúceho roku dodatočne 600 miliárd USD (437,60 miliardy eur), ktoré by mali podporiť slabnúcu konjunktúru, podľa Obamu nehralo v Soule nijakú úlohu.

Kancelárka Merkelová pred začiatkom oficiálnej časti summitu však varovala, že rozhodnutie Fedu môže viesť k novej bubline. Problémy vyvolávajú nízke kurzy najmä v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Rastúce ekonomiky, napríklad brazílska, sa bránia proti zhodnocovaniu svojich mien. Títo členovia G20 si vyhradili právo regulovať prílev kapitálu. V komuniké sa toto právo v odôvodnených prípadoch pokladá za správne.

Bazilej III – Vyššie nároky na banky. Po najťažšej finančnej kríze, ktorá vznikla po dlhých desaťročiach, chcú svetoví politici prinútiť domáce banky, aby sa primkli k národným ekonomikám. K tomu má prispieť dohoda známa v bankovom svete ako Bazilej III. Soulský summit ju potvrdil. Dohoda sprísňuje podmienky pre výšku vlastného kapitálu bánk. Ním banky ručia za straty, ktoré im vznikajú pri neúspešnom podnikaní. Do roku 2015 sa má podiel ich vlastného kapitálu na celkovom kapitáli zvýšiť z terajších 2 na 4,5 % a do začiatku roku 2019 na 7 %.

Ešte sa nedoriešili pravidlá pre banky, ktoré majú existenčný význam pre bankové systémy jednotlivých štátov. Tie by mali spĺňať ešte prísnejšie kritériá. Nemecko už prijalo zákon o reštrukturalizácii bánk, ktorý umožňuje, aby boli rozčlenené aj veľkobanky, ktoré sa dostanú do existenčných ťažkostí.

Svetový obchod – Nádej na ďalšie uvoľnenie. Svetový obchod už zažil lepšie obdobie. V súvislosti s krízou však došlo k narušeniu globálnych tokov tovarov. Teraz jeho krehký rast zatieňujú menový spor a protekcionistické tendencie, ktoré sa prejavujú v mnohých krajinách.

Na súčasnej situácii nič nezmení ani oznámenie účastníkov soulského summitu, že rokovaniu o ďalšom odstraňovaní bariér vo svetovom obchode, známom ako Dauhské kolo, dajú nový podnet. Rokovania dostali názov po hlavnom meste Kataru Dauhe. V ňom sa začiatkom tohto desaťročia uskutočnilo prvé rokovanie členov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o ďalšej liberalizácii svetového obchodu. Dohoda sa mala dosiahnuť do roku 2005. Mnohé faktory však spôsobili, že k nej nedošlo v stanovenom roku, ale ani v ďalších termínoch. V Dauhskom kole ide o vytvorenie lepších podmienok pre rozvojové krajiny, ktoré by mali ľahšie umiestňovať na trhu vyspelých štátov svoju agrárnu produkciu; to isté by malo platiť opačným smerom pre pohyb priemyselného tovaru.

Vyhlásenie o Dauhskom kole znie zdržanlivo. "Veríme, že teraz sú vhodné podmienky, aby sa dosiahli konkrétne výsledky," uviedla v Soule kancelárka Merkelová. V juhokórejskom hlavnom meste sa v tejto otázke dosiahol zreteľný pokrok. Na summite, ktorý sa konal v lete v kanadskom Toronte, sa nič o Dauhe do komuniké nedostalo. V ňom sa zdôraznil len význam "dvojstranných a regionálnych rokovaní".

MMF – Viac vplyvu rozvojových krajín. Reorganizáciu Medzinárodného menového fondu (MMF) privítali členovia G20 jednohlasne. Ňou sa v najdôležitejšej svetovej finančnej organizácii presunulo viac vplyvu smerom k rastúcim ekonomikám - čínskej, indickej a brazílskej. Tie dostávajú 6,4-% podiel od priemyselných krajín. S tým je spojené aj pridelenie hlasovacích práv. Ďalšie zmeny budú nasledovať. Fond bude mať k dispozícii viac peňazí na pomoc štátom s akútnymi devízovými problémami.

Informovali o tom nemecký denník Financial Times Deutschland a komuniké zo soulského summitu G20.