Extrémna migrácia občanov za prácou nehrozí
Pridajte názor14. 6. 2001 - Voľný pohyb pracovných síl si vyžiada aj prijatie legislatívy umožňujúcej napríklad aj export sociálnych dávok medzi SR a ostatnými krajinami EÚ. Prvú takúto dohodu sme už podpísali s Holandskom.
Podľa odborníkov sa ani po uvoľnení medzinárodného trhu práce netreba obávať extrémnej migrácie občanov SR za prácou. O tom, aký záujem o prácu v cudzine majú naši občania už teraz, sa HN zhovárajú s generálnym riaditeľom Národného úradu práce (NÚP) Jaroslavom Šumným.
Stoja o prácu v cudzine viac zamestnaní, alebo nezamestnaní občania SR? – Ucelené štatistické údaje v tomto zmysle neexistujú. Národný úrad práce však eviduje počet občanov, ktorým sprostredkúva zamestnanie na základe deviatich medzinárodných zmlúv o vzájomnom zamestnávaní občanov a výmene stážistov. Vlani sme takto našim (zamestnaným i nezamestnaným) občanom sprostredkovali len v susednom v Česku vyše 63-tisíc a v ďalších krajinách Európy vyše 11-tisíc dlhodobých aj krátkodobých pracovných pobytov. Pracovať v zahraničí by však chcelo oveľa viac ľudí, než dovoľujú dohody limitované zvyčajne počtom osôb i dĺžkou pracovného pobytu. Zamestnať sa v cudzine navyše mnohým záujemcom bránia kvalifikačné, jazykové či vekové požiadavky zamestnávateľov partnerských krajín. (Pokračovanie na s. 4) Extrémna migrácia občanov za prácou... (Dokončenie zo s. 1) Nemajú väčšie šťastie uchádzači o prácu v zahraničí, ak sa pokúšajú zamestnať mimo týchto dohôd na vlastnú päsť? A pokúšajú sa o to? – To je rôzne, no bez ohľadu na to, ako sa o prácu uchádzajú, je v cudzine dopyt po našej pracovnej sile menší než ponuka. Zrejme aj preto sa mnohí naši občania zamestnávajú v zahraničí prostredníctvom rôznych sprostredkovateľských agentúr aj nelegálne. Čo by mali takíto „čierni“ zamestnanci vedieť o svojej dôchodkovej budúcnosti? – Nielen „čierni“ zamestnanci v zahraničí, ale aj u nás riskujú, že v prípade choroby, úrazu, nároku na nemocenské dávky, podporu v nezamestnanosti či neskôr na dôchodok si nebudú môcť za toto obdobie uplatňovať zákonné nároky ako ostatní občania. A ako je dôchodok zabezpečený pre tých občanov, ktorí v cudzine pracujú legálne? – Podľa dohôd spred roka 1989 majú dôchodkové zabezpečenie zaručené tí občania, ktorým sprostredkúvame prácu v Maďarsku a na Ukrajine. Prípadný vstup do EÚ a voľný pohyb pracovných síl si však vyžiada nielen zabezpečenie dôchodkov aj pri práci našich občanov v členských krajinách, ale aj prijatie legislatívnych krokov, ktoré umožnia napríklad aj export sociálnych dávok medzi SR a ostatnými krajinami EÚ. Prvú takúto dohodu sme nedávno podpísali s Holandskom. Mohlo by v budúcnosti posilnenie legálneho zamestnávania našich občanov v zahraničí nejako zásadnejšie ovplyvniť našu čiernu ekonomiku? – Iba čiastočne. Nelegálne zamestnávanie nielen u nás, ale taktiež v zahraničí je totiž len jednou z mnohých ďalších súčastí čiernej ekonomiky. Vyššia ponuka než dopyt po našich pracovných silách aj na nezmluvnej báze však zatiaľ môže byť živnou pôdou aj pre špekulácie rôznych sprostredkovateľských agentúr. – Nie veľmi, ak ide o agentúry, ktoré majú povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu od NÚP. Ich zoznamy sú na okresných úradoch práce (OÚP) a v prípade dokázaných špekulácií im povolenie môžeme odobrať. Aké vysoké úhrady NÚP povoľuje za sprostredkovanie? – Ich výšku určuje sadzobník, ktorý každý rok schvaľuje Predstavenstvo NÚP a na rok 2001 stanovuje 4 500 Sk....
Celý článok si môžete prečítať tu.