Lotyšsko ponúklo Írsku pomoc pri prekonávaní krízy

Riga 27. novembra (TASR) - Ponuka, ktorú lotyšský minister zahraničných vecí Girts Valdis Kristovski predložil írskemu veľvyslancovi v krajine Aidanovi Kirwanovi, by diplomatické kruhy ešte donedávna považovali za absurdnú. Minister totiž oznámil, že jeho krajina by mohla Írsku pomôcť prekonať súčasnú krízu.

Podľa Kristovskisa je Lotyšsko "pripravené podeliť sa s Dublinom o svoje skúsenosti z rokovaní so zahraničnými veriteľmi". Nie je to totiž tak dávno, čo sa Lotyšsko zmietalo v najhoršej recesii v rámci Európskej únie, zatiaľ čo írska ekonomika rástla.

Ešte pred vstupom Lotyšska do Európskej únie (EÚ) v roku 2004 bolo Írsko obľúbeným cieľom ekonomických migrantov z východnej Európy, vrátane obyvateľov tejto pobaltskej krajiny.

Ďalšia vlna emigrácie prišla po tom, ako sa lotyšská ekonomika začala koncom roka 2008 potápať. Riga musela požiadať úniu a Medzinárodný menový fond (MMF) o záchranný úver vo výške 7,5 miliardy eur a na oplátku zaviesť mimoriadne prísne úsporné opatrenia. Tie vyvolali búrlivé štrajky a spôsobili pád vtedajšej vlády.

Napriek tomu sa krajina nevyhla drastickým škrtom: mzdy vo verejnom sektore boli zredukované o viac ako tretinu, tisíce policajtov, učiteľov a zdravotníkov prišli o prácu, v dôsledku čoho miera nezamestnanosti prekročia 20 %. Vláda zaviedla nové dane z majetku a sociálne dávky.

Do konca roka 2009 sa výkon lotyšskej ekonomiky prepadol medziročne o takmer 25 %, najviac v celej EÚ.

Dnes môžu Lotyši vysvetľovať Írom, čo ich čaká, ak prijmú pôžičku od EÚ a MMF: rozsiahle štrukturálne reformy a drastické znižovanie nákladov, aby stlačili rozpočtový deficit pod povolenú hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Okrem toho pravidelné inšpekcie tímu odborníkov, ktorí budú kontrolovať každý údaj a pri akejkoľvek odchýlke od dohody zastavia splátky z úveru, kým Dublin neurobí, čo sa od neho žiada.

Napriek tomu, že situácia v oboch krajinách je veľmi podobná, pretože ako Lotyšsko, tak Írsko sa dostali do dlhových problémov, lebo zachraňovali bankový sektor, existuje medzi nimi jeden zásadný rozdiel: Lotyšsko nie je členom eurozóny, aj keď dúfa, že sa ním v roku 2014 stane.

Írsko sa tak môže oprieť o partnerov v eurozóne, ktorí sa snažia ochrániť spoločnú európsku menu, aj keď náklady na pomoc Írsku viac ako 10-násobne prekročia 7,5-miliardový úver pre Lotyšsko.