Malo by vzniknúť hospodárske spoločenstvo od Lisabonu po Vladivostok

Berlín/Bratislava 28. novembra (TASR) - Rusko chce prehĺbiť ekonomickú spoluprácu s Európskou úniou (EÚ). Táto snaha je výsledkom poučenia zo svetovej hospodárskej krízy, tvrdí premiér Vladimir Putin.

Hospodársku krízu, ktorá vypukla v roku 2008, nespôsobilo len spľasnutie bublín a zlá regulácia finančných trhov. Jej príčiny sú podľa Putina na štrukturálnej úrovni. "Hlavným problémom je kumulácia globálnych nerovnováh. Zlyhal model, v ktorom jedno regionálne centrum bezuzdne hromadilo úvery a spotrebovávalo tovary a iné vyrábalo lacné tovary a nakupovalo dlhy," napísal Putin v článku zverejnenom v uplynulom týždni v denníku Süddeutsche Zeitung.

Ďalším problémom je podľa Putina rozdeľovanie blahobytu, ktoré je krajne nerovnomerné z hľadiska jednotlivých krajín, ale aj z hľadiska vrstiev obyvateľstva. To "narušuje stabilitu svetovej ekonomiky, vyvoláva lokálne konflikty a znižuje schopnosť svetového spoločenstva dospieť ku konsenzu pri diskusiách o aktuálnych problémoch".

Vo všetkých centrách, vrátane USA a Číny, sa pracuje na vytvorení pokrízových stratégií, ktoré musia priniesť nové hierarchie hodnôt, uvažovať o aktuálnych rizikách a predložiť možnosti ďalšieho vývoja. "Aj Európa potrebuje vízie budúcnosti. A preto navrhujeme spoločné vytváranie tejto budúcnosti prostredníctvom partnerstva medzi Ruskom a EÚ. Takto by sme mohli spoločne uskutočniť svoj nárok na úspech a najvyššiu konkurencieschopnosť v modernom svete."

Putin priznal, že kríza ukázala nízku odolnosť Ruska rovnako ako EÚ. "Rusko je stále vysoko závislé od dopytu po komoditách. Európska únia zasa zbiera ovocie svojej dlhoročnej deindustrializácie a je konfrontovaná s reálnym nebezpečenstvom oslabovania svojich pozícií v oblasti priemyslu a moderných technológií," tvrdí Putin.

"Aby sa situácia zmenila, musíme v Rusku rovnako ako v EÚ využiť reálne výhody a možnosti, ktoré máme k dispozícii. Tým môže vzniknúť skutočne harmonická syntéza oboch ekonomík - klasickej a osvedčenej ekonomiky EÚ a novej a rýchlo sa rozvíjajúcej ekonomiky Ruska, ktorých rastové faktory sa môžu dobre dopĺňať."

Putin navrhuje predovšetkým vytvorenie "harmonického hospodárskeho spoločenstva od Lisabonu po Vladivostok. V budúcnosti nakoniec prichádza do úvahy aj zóna voľného obchodu alebo ešte pokročilejšie formy hospodárskej integrácie. V princípe by vznikol spoločný kontinentálny trh s kapacitou biliónov eur." Najprv však treba podľa Putina odstrániť zostávajúce prekážky pre vstup Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a potom by mala nasledovať harmonizácia právnych a colných predpisov rovnako ako technickej regulácie. Ďalšou úlohou je "presadenie projektov, ktoré by odstránili slabiny paneurópskej dopravnej infraštruktúry".

Ďalším bodom, ktorý navrhuje Putin, je spoločná priemyselná politika. Jej základom má byť spojenie potenciálov únie a Ruska v oblasti technológií a zdrojov, ale aj "implementácia spoločných programov podpory malých a stredných podnikateľov".

Hlavnou otázkou pre Putina je, ako je možné vyvolať "novú vlnu industrializácie na európskom kontinente". Ruský premiér požaduje vytvorenie strategických partnerstiev v oblasti stavby lodí a výroby lietadiel, automobilovom priemysle, kozmických technológiách, medicíne, farmaceutickom priemysle, atómovej energetike a logistike.

Putin upozorňuje na to, že nechce, aby z Európy vznikla nejaká megavýrobňa. "Má to byť priemysel pracujúci na báze najmodernejších technológií postindusriálnej epochy." Nové výrobné podniky musia podľa Putina dodržovať striktné ekologické štandardy.

Treťou požiadavkou je vytvorenie "spoločného európskeho energetického celku, ktorý doslova klope na dvere". Podľa Putina téma spolupráce EÚ a Ruska v oblasti energetiky vyvolala v posledných rokoch veľkú pozornosť. Ruský premiér tvrdí, že bola veľmi často spolitizovaná. "Zašlo to tak ďaleko, že Rusko bolo neprávom obviňované z toho, že zneužíva dodávky ropy a plynu na dosiahnutie nejakých politických cieľov, čo samozrejme nemá nič spoločné so skutočnosťou."

"Pravdou je, že Rusko po rozpade ZSSR stratilo priamy prístup ku svojim veľkým exportným trhom. Objavili sa problémy s tranzitnými krajinami, ktoré sa snažili získať jednostranné výhody zo svojho monopolného postavenia. Z toho vznikli známe spory. Táto situácia samozrejme nie je v súlade so záujmami Ruska ani odberateľov našich energií."

Jedným z riešení na zlepšenie terajšieho stavu je výstavba plynovodov Severný (Nord Stream) a Južný prúd (South Stream), ktorú podporilo mnoho energetických koncernov a európskych vlád. Po ich sprevádzkovaní sa zvýši diverzifikácia a flexibilita zásobovanie Európy zemným plynom. "Nepochybujem o tom, že potom budú všetky umelé problémy v oblasti energetiky minulosťou."

Putin tiež kritizoval tretí balík legislatívnych návrhov týkajúcich sa vnútorného energetického trhu EÚ. "Aj napriek dobrým úmyslom vyvoláva veľké riziká pre európsku energetiku a znižuje ochotu investorov vložiť peniaze do nových projektov. Výsledkom môže byť, že namiesto výhod konkurenčného trhu budeme o niekoľko rokov konfrontovaní s chradnúcou infraštruktúrou, nedostatkom nosičov energie a následne aj s vyššími cenami pre európskych spotrebiteľov."

Ruský premiér pripomenul, že nedomyslená liberalizácia finančných trhov bola jedným s dôležitých faktorov, ktoré zapríčinili finančnú krízu. "Nikto predsa nemôže mať záujem na tom, aby zlyhanie regulácie plynárenstva vyvolalo novú krízu, tentoraz v energetike."

Štvrtou Putinovou požiadavkou je podpora moderného priemyslu a vývoja a výskumu rovnako ako spolupráca v týchto oblastiach. Ruský premiér upozornil na to, že stále menej talentovaných mladých ľudí sa rozhoduje pre technické povolania. Obáva sa toho, že po výrobných podnikoch sa z Európy začnú sťahovať aj rozvojové a výskumné kancelárie.

Piatou a poslednou požiadavkou je odstránenie vízovej povinnosti medzi Ruskom a EÚ. "Z nášho pohľadu nebude zavedenie bezvízového styku manifestáciou konca, ale začiatku skutočnej integrácie Ruska a EÚ." Vízová povinnosť je okrem iného prekážkou rozširovania podnikateľských aktivít. Pre veľké spoločnosti nepredstavuje problém, ale pre malé a stredné firmy áno.

"Hlavnou otázkou teraz je, či je Európska únia pripravená na diskusiu o takejto agende a konkrétnu prácu na nej." Putin tiež upozornil, že cesta k ním načrtnutej vízii je dlhá a dá sa zvládať len postupne.

"Rusko nemá záujem na tom, aby bola Európska únia slabá alebo znesvárená, pretože tým by sa nepriamo znížil medzinárodný vplyv Ruska a obmedzili by sa naše šance, že máme partnera, na ktorého sa môžeme spoľahnúť, a ktorý má podobné a niekedy dokonca úplne rovnaké záujmy."

Podľa Putina nemôže približovanie Ruska a EÚ v žiadnom prípade vychádzať z toho, že sa spoja proti niekomu a "nevyžaduje oslabenie vzťahov s tradičnými partnermi a spojencami".

Informoval o tom denník Süddeutsche Zeitung.