S&P potvrdila ratingy Slovenska, oceňuje snahu o šetrenie

Správa "RATING: S&P potvrdila ratingy Slovenska, oceňuje snahu o šetrenie" - rozšírená o vyjadrenia analytikov

BRATISLAVA 15. decembra (SITA) - Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's v stredu potvrdila rating dlhodobých záväzkov Slovenska na stupni A+ a rating krátkodobých záväzkov na stupni A-1. Výhľad ratingov je stabilný. "Ratingy Slovenska odzrkadľujú náš pohľad na slušný potenciál ekonomického rastu a na to, že vláda má nízky dlh," uviedla agentúra. Protiváhou týchto predností je však podľa nej cyklická povaha slovenskej ekonomiky a vysoká úroveň štrukturálnej nezamestnanosti.

"Hlavné riziko pre úverovú spoľahlivosť Slovenska podľa nás pramení zo zhoršenia verejných financií krajiny od roku 2008," uviedol analytik Standard & Poor's Kai Stukenbrok. Agentúra dodáva, že po tom, ako bol fiškálny deficit Slovenska v roku 2009 na úrovni 8 % hrubého domáceho produktu (HDP), podobný deficit očakáva aj za rok 2010. Verejné výdavky, osobitne na sociálne transfery, zostali vysoké a daňové príjmy zostávajú nízke napriek zotavovaniu ekonomiky. Poznamenáva však, že vládny dlh, napriek tomu, že sa výrazne zvýšil, je stále nižší ako v mnohých podobných krajinách.

Agentúra konštatuje, že koaličná vláda, ktorá sa moci ujala v júli 2010, prisľúbila, že zlepší fiškálnu situáciu a deficit do roku 2013 dostane pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) prostredníctvom kombinácie zníženia výdavkov a opatrení na zvýšenie príjmov. Základný predpoklad S&P je taký, že vláda by mala byť schopná zmenšiť fiškálny deficit na úroveň 6 % HDP v roku 2011 a na úroveň 4 % HDP do roku 2013. Ak vláda svoje fiškálne ciele dosiahne, podporí to jej úverovú spoľahlivosť, poznamenáva agentúra. Vidí však aj riziká vrátane toho, že výkon ekonomiky bude slabší, ako sa očakáva. Ďalším možným rizikom je podľa nej nesúhlas verejnosti s navrhovanými úspornými opatreniami. Standard & Poor's však predpokladá, že hrubý dlh všeobecnej vlády zostane do roku 2013 pod hranicou 50 % HDP, ak na terajšej úrovni zostane rast HDP a reálne úrokové sadzby.

Stabilný výhľad ratingov Slovenska odzrkadľuje očakávanie agentúry, že slovenská vláda bude schopná zredukovať terajší vysoký fiškálny deficit a stabilizovať úroveň vládneho dlhu. "Ak vláda bude schopná realizovať ďalšie reformy systému sociálneho poistenia a trhu práce, mohla by podporiť udržateľný, silný a vyrovnaný ekonomický rast, ktorý by potom mohol pomôcť zmenšiť rozdiel v bohatstve medzi Slovenskom a inými krajinami eurozóny, a následne nás viesť k zvýšeniu ratingov," uviedol Stukenbrok. Na druhej strane, ak sa vláde nepodarí zastaviť rast dlhu, alebo ak výrazne zmení predošlé štrukturálne reformy, mohli by sa ratingy znížiť, dodala agentúra.

Potvrdenie ratingu je podľa analytikov dobrou správou najmä v čase dlhovej krízy. „Vo svetle vývoja verejného dlhu aj tohtoročného váhavého postoja voči radikálnym konsolidačným opatreniam tak možno hodnotiť rozhodnutie o potvrdení ratingu Slovenska bezo zmeny ako mimoriadne pozitívnu správu,“ uviedol pre agentúru SITA v reakcii na správu S&P analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.

Analytici však zároveň tvrdia, že vo výhľade deficitu verejných financií takí pesimisti ako agentúra nie sú. Vláda si totiž na budúci rok naplánovala deficit 4,9 % HDP, S&P však odhaduje schodok až na úrovni 6 % výkonu ekonomiky. „Čo sa týka rizík voči rozpočtovým plánom, sme väčší optimisti než S&P. Určite existujú riziká, že príjmy nedosiahnu plánovanú úroveň, vláda však o rizikách otvorene hovorí a to dáva dobré predpoklady na to, že by na prípadný nepriaznivý vývoj reagovala,“ tvrdí analytik ING Bank Eduard Hagara.

Stlačenie deficitu pod 5 % v budúcom roku je reálne aj podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša. Nevyhnutná však bude politická vôľa, ktorá ukazuje svoje rezervy napríklad pri rozhodnutiach rezortov o vyplácaní odmien. Nedohoda napríklad na zvýšení spotrebnej dane na pivo zase naznačuje, že prijímať nepopulárne opatrenia môže vzbudiť odpor a nemusí byť jednoduché. „Samozrejme všetci vieme, že najväčšou výzvou je to, či a v akej miere spomalí ekonomika Nemecka ako nášho najväčšieho obchodného partnera,“ dodal Gábriš.

Ak by sa však splnila prognóza o prestrelení cieľa pre deficit verejných financií aj v budúcom roku, znamenalo by to podľa Vladimíra Vaňa pretrvávajúce riziko zhoršenia slovenského ratingu. Ten sa môže odraziť v dôvere zahraničných investorov tak pri rozhodovaní o nových investíciách a s nimi spojených pracovných miestach, ale aj v dôvere portfóliových dlhopisových investorov a v nimi požadovaných úrokoch za nové emisie slovenských štátnych dlhopisov.