Lídri sa dohodli na nástupcovi eurovalu

Pridajte názor  Zdroj:

17. 12. 2010 - Po skončení prvého dňa summitu Európskej rady v Bruseli to potvrdila slovenská premiérka Iveta Radičová. Takzvaný permanentný finančný mechanizmus by mali spustiť o tri roky

BRUSEL 17. decembra (SITA) – Európska únia bude v budúcnosti riešiť finančné problémy svojich členov prostredníctvom takzvaného permanentného finančného mechanizmu. V piatok to po rokovaní lídrov európskej dvadsaťsedmičky v Bruseli potvrdila slovenská premiérka Iveta Radičová. „Euro je a zostane ústredným prvkom európskej integrácie,“ tlmočila šéfka slovenskej exekutívy ústredný záver zo summitu Európskej rady.

Dohoda o takzvanom stabilizačnom mechanizme je podľa Radičovej v tejto chvíli už „plne schválená“. Premiérka tak potvrdila predchádzajúce zákulisné informácie o tom, že predsedovia vlád členských štátov únie vyjadrili s týmto bodom jednohlasný súhlas. Permanentný systém má však začať fungovať až od roku 2013 a jeho presné detaily ešte nie sú známe. Jeho prvým predpokladom je schválenie dodatku k Lisabonskej zmluve. Lídri sa v piatok v Bruseli zhodli aj v tejto otázke, rovnako aj v tom, že nástupkyňu „euroústavy“ z tohto dôvodu nebude nutné znovu otvárať a podľa Radičovej postačí prijatie „limitovaného dodatku“ . Permanentný finančný mechanizmus má v budúcnosti nahradiť provizórny Európsky fond finančnej stability (EFSF) známy aj pod názvom euroval. Ten prvýkrát aktivovalo nedávno Írsko po tom, ako sa po Grécku stalo druhou krajinou eurozóny, ktorá začala mať vážne problémy so splácaním svojich záväzkov. Permanentný finančný mechanizmus má ambíciu zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti podobné scenáre opakovali.

„Krízový mechanizmus má riešiť budúce krízové situácie v eurozóne a nepredpokladá sa priama finančná účasť zo strany spoločenstva,“ informovala predsedníčka slovenskej vlády. Systém by sa pritom podľa Radičovej mal aktivovať len v prípade „ohrozenia eurozóny ako celku“ a „ po vyčerpaní všetkých ostatných možností“. Do mechanizmu bude pritom zakomponovaný aj Medzinárodný menový fond, aj keď zatiaľ nie je jasné, v akej podobe. Podrobnosti lídri EÚ doladia až na budúci rok, keď sa predsedníctva v únii na pol roka ujme Maďarsko.

Pokiaľ ide o nečlenské krajiny eurozóny, ich úloha v budúcom krízovom mechanizme takisto nie je celkom jasná. Podľa Radičovej sa budú môcť krajiny mimo Európskej menovej únie (EMÚ) dobrovoľne rozhodnúť, či sa do záchranného systému zapoja. Nástupca eurovalu by však nemal fungovať na báze „pumpovania“ ďalších peňazí do zadlžených členských štátov. „Dlhová kríza sa nedá riešiť ďalšími dlhmi. Na tomto je určite zhoda,“ uzavrela slovenská premiérka.