Estónsko vstupuje do nestabilnej eurozóny, väčšie štáty KSVE vyčkávajú

Pridajte názor  Zdroj: TASR

31. 12. 2010 - O niekoľko hodín privíta Estónsko euro ako svoju novú menu a podobný krok chystajú o tri roky aj susedné štáty Litva a Lotyšsko.

Tallin 31. decembra (TASR) - O niekoľko hodín privíta Estónsko euro ako svoju novú menu a podobný krok chystajú o tri roky aj susedné štáty Litva a Lotyšsko. V prípade väčších postkomunistických štátov zo strednej a z východnej Európy sa však oslavy budú konať možno až o 10 rokov.

Estónsko je prvým postsovietskym štátom, ktoré prijme európsku jednotnú menu a jeho vláda verí, že jej prijatie zvýši záujem o ekonomiku najmä zo strany severských bánk, ktoré už v minulých rokoch výraznou mierou vstúpili na estónsky trh. Tieto banky by mohli podľa vlády následne zvýšiť záujem aj ďalších investorov a zlacniť pôžičky Estónska na zahraničných trhoch.

"Estónske koruny sú na pohľad krásne bankovky, no bohužiaľ, investori nedôverujú týmto krásnym bankovkám tak, ako dôverujú euru," vyhlásil estónsky predseda vlády Andrus Ansip. Estónska koruna sa bude vymieňať v kurze 15,6466 EEK/EUR.

Nadšenie Ansipa však mnohé postkomunistické štáty nezdieľajú. Pre súčasnú krízu spôsobenú problémami Grécka a Írska, ktorá hrozí preliatím aj do ďalších štátov, radšej zatiaľ vyčkávajú. Navyše, po svetovej hospodárskej kríze, ktorá poškodila ekonomiky, sa nechcú príliš rýchlo zbavovať výhod, ktoré im prináša možnosť devalvovať národnú menu. A nezdieľajú ani Ansipov názor, že prijatie eura zníži náklady na pôžičky na zahraničných trhoch.

"Dnes je väčším rizikom byť v eurozóne než mimo nej," povedal pred časom guvernér poľskej centrálnej banky Marek Belka. Podľa českého premiéra Petra Nečasa ešte dlho nebude pre Českú republiku výhodné stúpiť do eurozóny a viacerí ekonómovia sa nechali počuť, že väčšie východoeurópske krajiny vstúpia do bloku možno až v rokoch 2019 či 2020.

Samotná eurozóna vstup Estónska príliš nepocíti. Nový (17.) člen bloku bude najchudobnejším zo všetkých štátov. Jeho hrubý domáci produkt (HDP) predstavuje len 0,2 % z celkového HDP eurozóny, ktorý dosahuje 8,9 bilióna eur. Na druhej strane estónsky verejný dlh a rozpočtový deficit, príčina hlbokej krízy eurozóny, bude patriť v eurozóne medzi najnižšie.