Zdá sa, že Ty oplývaš plnou buksou, ale na krku Ti to riadne hrkoce...

Nemáš pravdu... som mladý, mám dosť voľných financií (na SK pomery, ak nie si zlodej...) žiadne záväzky a predsa rozmýšľam ako zmeniť život... proste nie som šťastný, keď každý deň len pracujem, aj keď je to moja firma a práca, ktorá ma baví (samozrejme je tam veľa vecí, ktoré ma dosť unavujú a stresujú...). Všetko je v hlave, určite je veľa ľudí šťastnejších aj so zlomkom mojich príjmov... Ďalšia vec je, že okolie mám zväčša bežných ľudí, zamestnancov, ktorí po 8-9 hodinách končia, cez školu nepracovali, nezažili prácu cez sviatky do rána, bavia ich možno TV, hry, zábava, konšpirácie, sťažovať sa... s nimi sa nemôžem porozprávať o tom, že šikovný človek si vie zarobiť, vybudovať vlastný úspešný podnik. Možno keď budem riešiť bývanie a rodinu, nájdem viac radosti z tých peňazí. Zatiaľ súhlasím s tým, že peniaze zvyšujú šťastie do určitej úrovne, ďalej to dokážu len nemateriálne veci (rodina, kamaráti, deti, zážitky...). Kto ale nikdy nemal výrazne viac ako okolie, ťažko si urobí názor aj z tohto uhla pohľadu. Ďalšia vec sú starosti, ktoré peniaze prinesú - automaticky začneš rozmýšľať nad stratou ich hodnoty, kde investovať... stres.

To hovoria asi o strednej vrstve, nie najchudobnejších. Tam je bežné, že radšej 2 autá, nová TV, mobily... ako ísť na rodinnú dovolenku, výlet namiesto víkendovej práce, aj keď žiadny chlieb už dávno nemusia riešiť. Naši rodičia boli naučení čo najviac pracovať a zveľaďovať majetok, my sa učíme starať aj o psych. zdravie (vezmi si koľko úspešných ľudí skončilo na psychiatrii, alebo protialkoholickom liečení...). U nás je zatiaľ nezvyk psychológ ako súčasť psychohygieny, ale pri západnom tempe života to bude čoraz potrebnejšie.