Ked to vezmeme z hladiska socialnej stratifikacie, tych par percent ludi, ktori su na tom skutocne dobre, nema duovod sa angazovat inak, nez iba na ochranu a posilnenie svojich pozicii. Ti dole maju naopak uplne ine starosti ako menit spolocnost. Pri pohlade na narastajucu armadu bezdomovcov a zavislakov na davke v hmotnej nudzi si clovek s ulavou hovori, ze ved na tom vlastne nie je az tak uplne zle. Stredne vrstvy, ako tie zamestnanecke, tak aj drobni podnikatelia azivnostnici sa musia poriadne ohanat, aby sa nezosuvali smerom dole. Dobre vedia, ze medzi tych hore sa nikdy nedostanu. Nemuozu ale stracat cas a energiu, ak nemaju spadnut medzi tych dole.

Alebo sa na to muozeme pozriet podla vekovych kohort. Najmladsia generacia ma velke ocakavania. Je dnes u nas v situacii mladych na zapade v osemdesiatych rokoch, ktori sa este domnievali, ze puojdu nahor, ako ich rodicia. Nevedia, ze tam hore je uz preplnene. Najstarsia generacia rezignovala a ma skutocne uplne ine problemy. Jednak zdravotne, casto existencne. No a stredna generacia, generacia mladych ludi z roku 1989, je vnutorne najruoznorodejsia. Niektori sa v tom naucili chodit. Nezabudajme, ze ked
sa hovori o korupcii, jedna sa takmer vylucne o ludi v strednom veku. Na skolach ani v domovoch duochodcov sa korupcii az tak velmi nedari. Vaecsina strednej generacie je v kliestach, musia drzat krok aby zabezpecili deti a rodinu a na duochodku nedopadli tak, ako ich rodicia. V sachu ich nedrzi strach z tajnej policie ale strach z toho, ze sa stanu pre firmu nadbytocni alebo aby sa nejakému uradnikovi/municipa lnemu politikovi nestal trnom v oku aby sa na neho nezameral a nezacal ho selektivne sikanovat (prekrasny novy..statny kapitalizmus).