Keby uradnik v preplnenej petrzalke odsuhlil stavanie domu na poslednom zelenom priestore, ktory je tesne vedla ostatnych uz postavenych domov - kto si to vsimne? A kto si vsimne, ze niekto z jeho vzdialenych pribuznych dostane v tomto novom dome vyrazne zlacneny byt? Len kde na tieto ulavy najst peniaze, ked stat chce platit dane? Zeby cez danove raje?

Keby nebolo danoveho pekla, neboli by ani danove raje.
Ekonomovia by mali chapat predovsetkym to, ze danove peklo, ktore vytvaraju vlady statov, alebo zoskupeni, su urcene na zmykanie domacich ovcanov a firiem, ktore su prilis male a prilis bezvyznamne.
Navyse v kazdom systeme, sa vyskytuju vynimky, dotacie, subvencie, mozne cerpania fondov, alebo skratka trh je pokriveny a upraveny, najma pre optimalizaciu korporatnych systemov. Cim vatsi stat, tym vatsie ma schopnosti a paky ekonomicke, na ochranu vlastneho zaujmu.
V EU, to nieje ine, pocnuc polnohospodarstvom, cez tazobny priemysel, oceliarsky priemysel, po redistribuciu paliv, energii, az po ekoterorizmus, obnovitelne zdroje a v neposlednom rade farmaleuticky priemysel.
Vysledkom je, ze vsetci nakoniec, ked po uspesnom dotovani samych seba, nakoniec niekde zisk sa snazia vyprat a ulozit, depozitne fosilovat a vyviest pred zdanenim, ktore by nakoniec zisk uplne anulovalo.
Skoro kazdy stat, ma svoj danovy raj.
Britania ma svoj Jersey, Holandania Antily, Frantici Andoru a Guayanu, Germani Svajciarov, taliani Vatikan..
A v tomto pripade by ekonomovia, museli hladat iny model danoveho pekla, aky je zavedeny.