Názory čitateľov
Africký mor ošípaných ohrozuje Slovensko, agrorezort robí mimoriadne opatrenia
9. 8. 2017 Lolo
Bohvie, ci aj v nasej narodnej zrade, maju bravcove hlavy imunitu na africky mor, alebo nan budu umierat.
Geneticky sa to asi nepdari overit, lebo osipane v ludskej kozi, su skor pojem a stav mysle, ako rodovy zaklad.
Ale ked nam vladli cervene svine, tak neumierali na cervienku, skor sa transformovali na rozne formy zivota a po 89 sa mnozili ako nalevniky a asimilovali z disidentmi a ochmelkami, co povyliezali z kotolni.
Takze ich imunita ohrozena asi africkym morom nebude. Skor sa to bude tykat beznych ovcanov.
Otazka je aj v tom, ci mimoriadne opatrenia, nebudu drahsie, ako maso z osipanych.
Farma zvierat, od G. Orwella, to popisuje celkom presne..
Dej je o živote na farme (Panská Farma), kde zvieratá, nespokojné s utláčaním, vyženú ľudí a začnú si budovať farmu na vlastný obraz, takzvanú Zvieraciu farmu. Postupne však inteligentnejšie prasatá intrigami, propagandou a zmenou pravidiel zavedú na farme teror, znižujú prídely jedla, zavádzajú kasty a popravujú zvieratá, ktoré nesúhlasia so stavom farmy. Prasce na udržanie moci zavedú aj legendárny slogan „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“ Prasce sa naučia chodiť po dvoch nohách a dej sa končí opätovným premenovaním farmy na Panskú farmu.
Geneticky sa to asi nepdari overit, lebo osipane v ludskej kozi, su skor pojem a stav mysle, ako rodovy zaklad.
Ale ked nam vladli cervene svine, tak neumierali na cervienku, skor sa transformovali na rozne formy zivota a po 89 sa mnozili ako nalevniky a asimilovali z disidentmi a ochmelkami, co povyliezali z kotolni.
Takze ich imunita ohrozena asi africkym morom nebude. Skor sa to bude tykat beznych ovcanov.
Otazka je aj v tom, ci mimoriadne opatrenia, nebudu drahsie, ako maso z osipanych.
Farma zvierat, od G. Orwella, to popisuje celkom presne..
Dej je o živote na farme (Panská Farma), kde zvieratá, nespokojné s utláčaním, vyženú ľudí a začnú si budovať farmu na vlastný obraz, takzvanú Zvieraciu farmu. Postupne však inteligentnejšie prasatá intrigami, propagandou a zmenou pravidiel zavedú na farme teror, znižujú prídely jedla, zavádzajú kasty a popravujú zvieratá, ktoré nesúhlasia so stavom farmy. Prasce na udržanie moci zavedú aj legendárny slogan „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“ Prasce sa naučia chodiť po dvoch nohách a dej sa končí opätovným premenovaním farmy na Panskú farmu.
| 1/1 |
