Da sa to ale napisat aj inak.
Pandemia, noveho koronavirusu, moze viest asocialnej spokojnosti.
Zakladom uspechu je, ze sme sa stali vsetci vlastne spolocensky vylucenymi, izlolovanymi a podporu ziadajuci a z davok zijuci jedinci, rodiny, spolocenstva, komunity a vlastne cele staty. V tomto okamihu, sme sa vlastne stali Romami, co maju fundamentalne zakoreny odpor k praci, ale vedia velmi hlasno kricat, ze chcu pracu, ale stale ziju z davok a mnozia sa na plne davky. Vdaka systemu, alebo nastaveniu spolocenskeho klimatu, sme sa behom par tyzdnov, stali sucastou, asimilovali sme sa z nenavidenym etnikom, hladame sposoby, ako prezit, odlozit splatky, pozicat si, schovat sa pred exekutormi, postavat si nudzove obydlia, alebo ostat byvat tam, kde sme, ale neplatit, nesplacat, lebo koronavirus.
A ako sa citi teraz ta nenavidena mensina? Podla mna uplne trapne, celkom asi-milovana. Takmer znasilnena a uplne splynula z davom. Az na to, ze osady maju relativne nizky hygienicky standard, chrani ich armada. Az vypnu elektrinu, alebo dodavky vody v mestach, stanu sa osadami aj ine aglomeracie. Takze dojde ku "asocialnej spokojnosti"..

Na tú celoživotnú podporu už čakajú na gréckych hraniciach a teraz va OSN navrhujú prepúšťať aj väzňov, v Afrike aby sa nenakazili a ktorí sa budú o ňu tiež uchádzať v Európe, ktorá sa vďačne stará o každého migroša len nie o vlastných ľudí. O sociálnych nepokojoch by ani komisárky nevedeli.

trochu mimo temu... ale uz sa ani u nas nepouzivaju miliardy? alebo maju na mysli fakt 1000 miliard?

Matovič má po chlebe.