Ziadna brzda nadychu ekonomiky neexistuje. Rozozrata europska aristokracia v podobe byrokracie v komisiach, bankach a vseliakych nadaciach, spekuluje akorat kde zoskat dalsie zdroje. V pripade bliziacej sa hospodarskej krizy svetovej, uz o tomto case, ale minuly rok, sa balili do vaty a davali si zlate padaky. Problem je, ze nieco im vyslo a nieco nie. NAjma koronavirus, ako akcelerator krizy, presnejsie opatrenia na jeho eliminaciu, rozhadali aristokraciu v EK, lebo zrazu sa de facto, cela EU rozpadla na jednotlive staty, ktore kazdy sa snazi, ako moze, alebo nesnazi, podla okamihu potreby. Zatvoril sa Schengensky priestor, zastavil sa prakticky zivot. Kolonie maju zavrete montovne a aj subdodavtelov nic nedrzo nad vodou, len mozne pozicky, ktore mozno ani nesplatia.
Najhorsia je spotreba, ktora sa rozhodne netesi uspechu, pretoze ludskym zdrojom, dochadzaju peniaze, musia ich zacat pouzivat ovela ucelnelnejsie, lebo maju o problem viac, teda okrem nizkych, alebo aj ziadnych prijmov, vydavky na bezny zivot, energie, potraviny neklesaju. Pokoronavirovy osial sa mozno bude konat u kolonizatorov, ale v koloniach pochybujem. Ludske zdroje, najma pracujuca chudoba, bude zase viac chudobna a mozno aj velakrat, uz aj nepracujuca chudoba.
Cisla vysledkov zamestnanosti a nezamestnanosti, budu zaujimave na konci roku 2020, alebo v marci 2021. Dynamika kolobehu houna ekonomike, sa zastavila.

A čo brzda tzv.DPH . . .
Tým, že sa od spotrebiteľov, zákazníkov a vôbec od občanov od roku 1993 pod zámienkou DPH vyberie viac finančných prostriedkov a pod tou istou skratkou DPH sa odvedie štátu na dani menej, vznikajú štátu straty.
Od roku 1993 boli a sú to miliardy SK /od r. 2009 Euro/. Stovky miliárd SK /od r. 2009 Euro/.