Je to pekne, ale nepotrva to prilis dlho.
Nove dane a poplatky, spravili Blatisravu, jednu z najdrahsich miest na zivot, ak zohladnime prijmy ludskych zdrojov v tomoto malom meste.
A ceny za zivot v tomto meste porastu, parkovacia politika zacne vyhanat z mesta ludske zdroje, ktore maju maly prijem, prichadzaju robit hrubu robotu, nemaju pobyt trvaly, takze niesu odkazany na zivot v jednom drahom meste. Z ludskych zdrojov z trvalym pobytom, spravi mesto rukojemnikov, alebo dojne kravy a ovce. Nova neoliberalna a progresivna veduca a nevediaca verchuska, to zratala mozno dobre, ale mesto ako take, sa stava prazdnou vykladnou skrinou.
Vzhladom na svetovu hospodarsku krizu, ktora este nestihla prepuknut na plno, je mozne, ze mesto sa stane rozostavanou, chatrajucou atrapou, zaciatku 20 rokov tohoto storocia.
Lebo na Blatisrave nieje v podstate nic atraktivne.
Staci sa pozriet ako vyzera hlavna štanica, alebo prijazdy do mesta po skoro dialniciach, ako masivne opustili ludske zdroje byvanie v centre a Petrzalke, za byvanie v satelitoch, odkial dochadzaju do mesta za pracou a zvysok co tu zije, uz posledych 10 rokov, len prespava, lebo nedostali inde prilezotost pracovat.

Ak uvážime aké sú obrovské rozdiely medzi ľuďmi jednak v tom, akú prácu vykonávajú a akú prácu sú schopní potenciálne zastávať, úpotom sú tie hrubé mzdy prakticky zhodné a diferenciácia je asi podľa počtu detí. Podobne to bolo počas gottwaldovských rokov, ale v aritmetických priemeroch sa skrýva všeličo. Nevedia zachytiť vplyvy na mzdy z nezamestnanosti, emigrácie, politickej konjunktúry a asi ani nútenú dĺžku pracovného času. Kto ide pracovať na 4 hodiny zistí, že zakrátko pracuje v skutočnosti 8 hodín. Preto sa ani dokonalé štandardné štatistické testy aritmetických priemerov nepoužívajú.