V celku zaujimave, ale velmi neprakticke.
V prvom rade, chata v lese, stale vykradnuta, nieje idealny rekreacny objekt.
Chata v dedine, ako dom po rodicoch, prarodicoch, je dobrovolne sado/maso, na miesto dovky, je to vetranie stuchnuteho, alebo opravovanie trvale neobyvaneho, boj z plosticami, svabmi, alebo susedmi, niekedy boj o vodu, palivove drevo, poplatky za pripojne miesta, obvykle elektrina, niekedy plyn, obcas aj voda.
Na zimu vsetko vypustat, odpajat, alebo platit.
Korona nam moze pripravit aj uzavretie okresov a miest, potom nejaky hoci aj apartman, co neboli penazenku, ostane prazdny aj roky.
Motroci v tejto kolonii, su radi ak mozu robit servis doma, alebo sa oblozia mukou, ryzou, molami a majkami, WC papierom, ruskami a chemickymi oblekmi doma, nie ze by este niekam cestovali, riesili pomale mobilne data, bez TV, rubali drevo, skusali hesla na susedovu WiFi, alebo odhadzovali sneh na chalupe, ked mozu pindat a lamat sa na poladovici doma v panelaku, vertikalnom, alebo horizontalnom.
Doba ked sme sedeli v ohrade a jadran sa dostali len vyvoleny a na Balaton mozno niekto ja 2x za zivot, je davno prec.
Ale aj doba lacnych leteckych zajazdov, ale aj pracovnych miest, ktore toto umoznovali si raz rocne dovolit.
Ked nebude na chleba, nieje treba riesit ani rekreacne nehnutelnosti.
Aj etnika, moziace sa na plne davky, nemavaju zdvojene byvanie, ale ako rekreacne obkjekty, vyuzivaju svoje chatrce, rovnako pracujuca {zatial pracujuca} chudoba, bude rada, ked sa bude rekreovat 7 mesiacov na pracaku doma a potom riesit, ako splacat hypoteku a vyzit zo socialnej davky 65 eur na mesiac.