V podstate ale byvanie nebude dostupnejsie, ani lacnejsie, aj napriek korekcii cien, alebo splasnutiu realitnej bubliny, alebo dokonca hlbokej recesii, alebo velkej hospodarskej krize.
Problem byvania v pyramidovej hre, sa prejavi skor nudzovymi koloniami, alebo masovym stahovanim ludskych zdrojov za pracou.
Pravdepodobne aj investicne byty, ktore si kupili ludske zdroje ako zalohu a prenajimali ich, vyrazne nezlacneju, ani najomne nezlacnie. Stanu sa majetkom bank, alebo velkych investicnych fondov, budu sluzit ako istina, pri dalsom roztoceni kolotoca dlhov.
Problem je v tom, ze toto potrva urcity cas a ludske zdroje, ktore maju uspory, uz ich po urcitom case mat nebudu a ti, co uspory nemaju, pridu aj o to, co vlastne nemali, ale chceli to. Vratane iluzii.
Dnesna iluzia je nebezpecna v tom, ze dava prlis velku nadej a prilis velke nadeje su v oziveni ekonomiky.
Problem je, ze taketo ziadane ozivenie, prichadza len po velkej destrukcii, ale tuna ku destrukcii hmotneho majetku nedochadza, umieraju sice ludske zdroje, ale tak potichu, bez rachotu, nehoria domy, ani mesta.
Je to ako biologicka zbran.
Po nej ostava infrastruktura nedotknuta, neznicena.
Mimo ine korekcia cien, znamena aj velke zmeny v zivotnom priestore, socialno ekonomicke vztahy, socialne postavenie obyvatelstva.
Niektore mestske stvrte, sa mozu behom kratkeho casu zmenit, na ghetta, alebo mnozstvo malych komunit, avsak cela infrastruktura aj prostredie sa moze ymenit.
Dnes behavioralna ekonomia, pouziva na popis zmeny napr. Los Angelsky paradox.
Je to fenomen, kedy velke mnozstvo bezdomovcov, zaplna mesto, ako L.A., ktore najma v bohatych stvrtiach, trpi stanovanim na uliciach a verejnych priestranstvach. A deje sa to postupne, napadne a zamoruje to obrovsku aglomeraciu megapole. Paradox je v tom, ze povodne vylucene lokality, alebo chudobince mesta, kde vladly klany, mafie a zlocinnost, su na tom paradoxne lepsie, pretoze tam bezdomovci aj zo stanmi, su rieseny gangstermi, ktori vladnu uliciam a verejnemu priestoru, pretoze ak by nevycistili verejny priestor, stratili by vladu nad ulicami.
Zatial co bohate casti mesta, ako Hollywood, Venice atp. trpia privalom bezdomovectva, narkomanov, odpadkov a obydli v podobe stanov a aut, ktore vyplnuju verejny priestor a uplne destruuju kvalitu zivota.
Cele to nedokaze riesit mesto, ani silove zlozky, pretoze problem je v tom, ze bezdomovci, castokrat precisluju mnozstvo povodneho obyvatelstva v danej lokalite. Potom vznika paradox, ze bezdomovci a narkomani, musia byt chraneny, pred spolocenstvami vlastnikov, spravou komunikacii, mestskou radou a pod.